Zlepšenie stavov v živote

Základy etiky

Už celé veky človek zápasil s pojmami správny a nesprávny, etika a spravodlivosť.

V slovníku je etika definovaná ako ,,náuka o všeobecnej povahe morálky a o špecifických morálnych rozhodnutiach, ktoré musí jedinec urobiť vo vzťahu k ostatným”.

V rovnakom slovníku je spravodlivosť definovaná ako „prispôsobenie sa tomu, čo je morálne správne buď rozumu, pravde alebo skutočnosti“ alebo ako „vykonávame práva“.

Ako môžete vidieť, do týchto pojmov bol vnesený zmätok.

Všetky filozofie sa od nepamäti zaoberali týmito predmetmi. A nikdy pre ne nenašli riešenie.

To, že riešenie bolo nájdené v Scientológii, je významný prelom. Predovšetkým spočíva na ich vzájomnom oddelení. Odtiaľ sa dalo pokračovať ďalej k funkčnej technológii pre každú z nich.

Etika sa jednoducho skladá z akcií, ktoré jedinec robí sám na sebe. Je to osobná záležitosť. Pokiaľ je človek etický alebo má „svoju etiku v poriadku“, potom je to na základe jeho vlastného určenia a robí to on sám.

Spravodlivosť je zákrok skupiny voči jedincovi, ak tieto akcie neurobí sám.

História

Tieto odbory sú v skutočnosti základom celej filozofie. Ale pri každom štúdiu dejín filozofie je však jasné, že si nad tým filozofovia lámali hlavu dlhú dobu.

Raní grécki stúpenci Pytagora (grécky filozof v 6. stor. pred n.l) sa pokúšali na oblasť ľudského správania a etiky použiť svoje matematické teórie. O niečo neskôr sa do tejto oblasti pustil Sokrates (grécky filozof a učiteľ, 470?-399 pred n.l.). On demonštroval, že všetci tí, ktorí tvrdili, že ľuďom ukážu, ako by mali žiť, boli sami neschopní obhájiť svoje názory alebo vôbec definovať výrazy, ktoré používali. Sokrates argumentoval tým, že musíme vedieť, čo je to odvaha a spravodlivosť, zákon a vláda, skôr ako môžeme byť odvážni alebo dobrí občania alebo spravodliví a dobrí vládcovia. To bolo výborné, potom však odmietol tieto definície poskytnúť. Hovoril, že všetky hriechy sú nevedomosť ale nepodnikol činy, ktoré boli nevyhnutné na to, aby zbavil človeka tejto nevedomosti.

Sokratov žiak Platón (grécky filozof, 4277-347 pred n.l.) sa pevne držal teórie svojho majstra, ale trval na tom, že tieto pojmy môžu byť definované len čistým rozumom. To znamenalo, že by sa človek mal izolovať od života do nejakej veže zo slonoviny a tam by mal premýšľaním prísť na všetko – nie príliš užitočné pre človeka z ulice.

Aristoteles (grécky filozof, 384-322 pred n.l.) sa tiež zaoberal etikou. Vysvetlil neetické správanie tým, že rozum človeka je prevážený jeho túžbou.

Tento reťazec pokračoval celé veky. Jeden filozof za druhým sa pokúšal riešiť otázky etiky a spravodlivosti.

Nanešťastie, až doteraz sa nenašlo žiadne fungujúce riešenie, čo dokazuje klesajúca etická úroveň spoločnosti.

Vidíme teda, že to, čo sa docielilo za posledných približne tridsať rokov v tejto oblasti, nie je žiadny malý objav. Výrazy, ktorých definície Sokrates zanedbal, sme definovali a vlastníme funkčnú technológiu, ktorú môže použiť každý, aby sa pomocou nej dostal z blata von. Boli objavené prirodzené zákony, na ktorých tento predmet spočíva, a boli všetkým sprístupnené na použitie.

Etika

Etika je jedincovi od prírody tak vlastná, že pokiaľ sa od etiky odchýli, stále túži svoj nedostatok etiky prekonať.

Vie, že má slabé miesto vo svojej etike už v okamihu, keď ho vytvorí. Od tohto okamihu sa začne snažiť, aby si dal svoju etiku do poriadku, a napriek tomu, že mu chýba skutočná etická technológia, môže byť úspešný – a to do takej miery, do akej dokáže obsiahnuť pojatie dlhodobého prežitia.

Až príliš často je však neetickou situáciou spustená banka; a pokiaľ jedinec nemá žiadnu technológiu na to, aby sa s touto situáciou analyticky (racionálne) vysporiadal, „rieši“ to mock-upovaním motivátorov. Inými slovami má sklon veriť alebo predstierať, že sa mu urobilo niečo, čo dalo jeho neetickému konaniu podnet, alebo čo by toto konanie ospravedlnilo; a v tomto okamihu začína „ísť dole“.

To, čo ho dostáva, nie je jeho popud dať si svoju etiku do poriadku. To, čo ho tlačí po kĺzačke smerom nadol, je automatickosť banky, ktorá sa u neho spustí, a jeho používanie mechanizmu banky. Pokiaľ nastane toto, nik iný ho skutočne dole po kĺzačke nespustí prudšie ako on sám.

A pokiaľ je raz na tejto ceste dole, nemá bez základnej technológie etiky žiadnu možnosť, aby sa po tejto kĺzačke vyšplhal hore – celkom priamo a úmyselne si spôsobuje svoj vlastný kolaps. A napriek tomu, že má vo svojom živote množstvo komplikácií a sú tu iní ľudia, ktorí ho ničia, predsa len to všetko začína jeho neznalosťou technológie etiky.

Je to v podstate jeden z najdôležitejších nástrojov, ktorý používa, aby sa z toho vyhrabal.

Základná povaha človeka

Bez ohľadu na to, ako kriminálny jedinec je, bude sa tým či oným spôsobom pokúšať dať svoju etiku do poriadku.

To vysvetľuje, prečo Hitler vyzval svet, aby zničil Nemecko. Pred augustom 1939 pred tým, ako vyhlásil vojnu, mal ju už celú vyhratú. Spojenci mu dávali všetko, čo chcel; mal jednu z najlepších výzvedných služieb, ktoré kedy existovali; mal Nemecko na najlepšej ceste k tomu, aby získalo späť svoje kolónie – a ten idiot si vyhlásil vojnu! A jednoducho zapríčinil pád svoj a pád Nemecka. Jeho brilantnosť šla šialeným tempom jedným smerom a na druhej strane mu jeho prirodzený zmysel pre etiku spôsoboval šialeným tempom jeho pád.

Jedinec, ktorému chýba akákoľvek etická technológia, je neschopný dať si svoju vlastnú etiku do poriadku a zdržať sa tak konania, ktoré je namierené proti prežitiu, a preto si spôsobí to, že sa sám zrúti. A nedostane sa z toho, pokiaľ sa mu do ruky nedostane základná technológia etiky a nepoužije ju na sebe a ostatných. Možno sa mu to zdá najprv trochu trpké, ale keď niekto umiera na maláriu, zvyčajne sa nesťažuje na chuť chinínu: možno mu to nebude chutiť, ale určite to vypije.

Spravodlivosť

Ak jedinec nedá svoju etiku do poriadku, skupina proti nemu použije určité opatrenia, a to sa nazýva spravodlivosť.

Zistil som, že človeku nemôže byť zverená spravodlivosť. Pravda je, že človeku sa naozaj nemôže zveriť „trestanie“. On sa tým totiž nesnaží dosiahnuť disciplínu; pácha nespravodlivosť. Neschopnosť dať si do poriadku svoju etiku dramatizuje tým, že sa pokúša prinútiť druhých k tomu, aby si oni dali do poriadku tú svoju: len sa pozorne pozrite na to, čo je v našej súčasnej spoločnosti smiešne považované za „spravodlivosť“. Veľa vlád je v ohľade ku svojej božskej správnosti v súdnych otázkach tak citlivá, že človek môže sotva otvoriť ústa, a už vybuchnú do nekontrolovateľného násilia. Na mnohých miestach je katastrofa už len to, že padnete do rúk polície, a to dokonca aj keď je človek len žalobcom (človek, ktorý dáva podnet k súdnemu konaniu), o obžalovanom ani nehovoriac. Preto v takých oblastiach dochádza k najväčším sociálnym nepokojom.

Pokiaľ nie je technológia etiky známa, spravodlivosť sa stáva samoúčelnou. A potom to jednoducho degeneruje do sadizmu, neprirodzenej krutosti. Vlády majú „etické výbory“, pretože nerozumejú etike. Všetky takéto výbory sú však formulované v rámci spravodlivosti. Dokonca sa prehrešujú aj proti pôvodu slova etika. So svojimi lekárskymi etickými výbormi, psychologickými etickými výbormi, kongresovými výbormi neustále prepisujú slovo „etika“ slovom „spravodlivosť“. Všetky tieto výbory sa zakladajú na spravodlivosti, pretože v skutočnosti nevedia, čo to etika je. Nazývajú to etikou, ale uvádzajú do činnosti akcie spravodlivosti a trestajú ľudí a sťažujú im možnosť dať si vlastnú etiku do poriadku.

Primeraná spravodlivosť je vítaná a má presné použitie. Ak neexistuje žiadna disciplína, celá skupina sa zrúti. Ľudia si neustále uvedomovali, že pád skupiny začína nedostatkom alebo stratou disciplíny. Bez nej skupina a jej členovia podľahnú. Ale človek musí etike a spravodlivosti rozumieť. Jedincovi môže byť zverená etika, a keď sa naučí, ako si dať svoju vlastnú etiku do poriadku, spravodlivosť, tak ako je prezentovaná, už nebude tým najdôležitejším predmetom.

Prevratný objav

Objavom v Scientológii je, že máme základnú technológiu etiky. Po prvýkrát za celú tú dlhú dobu sa človek môže naučiť, ako si dať svoju etiku do poriadku, a vyšplhať sa po kĺzačke opäť nahor.

To je úplne nový objav; pred Scientológiou ešte nikdy nikde neuzrel svetlo sveta. Tento objav je obratom v dejinách filozofie. Jednotlivec sa môže túto technológiu naučiť, môže sa ju naučiť používať vo svojom živote a môže si potom dať svoju vlastnú etiku do poriadku, zmeniť svoj stav a začať svojím vlastným úsilím smerovať hore k prežitiu.

Dúfam, že sa túto technológiu naučíte veľmi dobre používať – pre svoje dobro, pre dobro ľudí, ktorí žijú vo vašom okolí, a kvôli budúcnosti tejto kultúry ako celku.

Kondície: Stavy fungovania

Nech už ide o organizáciu alebo o jej časť, či jedinca, všetko prechádza rôznymi stavmi existencie. Ak sa tieto stavy nezvládnu správne, prinesú zmenšovanie, biedu, starosti a smrť. Ak sa zvládnu správne, prinesú stabilitu, rozvoj, vplyv a blahobyt.

Kondície zoradené od najvyššej po najnižšiu sú:

Moc

Zmena moci

Nadbytok

Normálna činnosť

Núdza

Nebezpečenstvo

Neexistencia

Príťaž

Pochybnosť

Nepriateľ

Zrada

Zmätok

Ich vzorce sú zjavne regulačnými vzorcami pre žitie.

Prvá vec, ktorú je potrebné o týchto kondíciách vedieť, je, že každý krok vo vzorci má presné poradie a musí byť urobený v tomto poradí. Obrátiť poradie dvoch alebo viacerých činností je rozhodne osudné. Ak nie je poradie v poriadku, konečným výsledkom je menšia organizácia alebo menej vplyvná osoba.

Kľúčová informácia je, že ak vzorce nie sú známe alebo správne použité, skupina sa z každej krízy vynorí čoraz menšia.