Prekonávanie vzostupov a pádov v živote

Antisociálna osobnosť

Existujú určité vlastnosti a duševné postoje, ktoré asi u 20 percent ľudí spôsobujú to, že zúrivo oponujú akejkoľvek aktivite či skupine, ktorá usiluje o prežitie.

Takíto ľudia sú známi tým, že majú antisociálne (protispoločenské) sklony.

Keď právny či politický systém v krajine dospeje tak ďaleko, že začne takéto osobnosti uprednostňovať na zodpovedných pozíciách, začnú byť utláčané všetky organizácie, ktoré podporujú civilizované snahy, a nasleduje barbarstvo kriminality a ekonomický nátlak.

Zločiny a trestné činy sú páchané antisociálnymi osobnosťami. Stav pacientov v liečebniach pre duševne chorých zvyčajne pochádza z toho, že boli v kontakte s takými osobnosťami.

Teda vo vláde, polícii a v oblasti duševného zdravia, aby sme vymenovali aspoň niektoré, vidíme, že je dôležité vedieť odhaliť a oddeliť tento typ osobnosti. Tak môžeme chrániť spoločnosť a jedincov pred deštruktívnymi následkami spojenými s tým, že sa takýmto ľuďom nechá voľná ruka na to, aby ostatným ubližovali.

Pretože je to len dvadsať percent populácie a iba dva a pol percenta je skutočne nebezpečných, vidíme, že s vynaložením nepatrného množstva úsilia by sme mohli výrazne zlepšiť stav spoločnosti.

Známymi, a dokonca hviezdnymi príkladmi takých osobností, sú samozrejme Napoleon a Hitler, Dillinger, Pretty Boy Floyd, Christie a iní preslávení zločinci boli dobre známymi príkladmi antisociálnej osobnosti. Vďaka týmto historickým postavám však zabúdame na menej hviezdne príklady a nevnímame, že také osobnosti existujú v súčasnosti veľmi bežne, a často neodhalené.

Obrázok-Relatívne malá časť ľudstva, okolo 20 percent, má antisociálne charakteristiky. Takí ľudia spôsobujú problémy zostávajúcim 80 percentám. Množstvo týchto problémov výrazne prevyšuje percentuálny podiel takých osobností.

Ak pátrame po príčine upadajúcej firmy, nevyhnutne nájdeme niekde v jej strede pilne pracujúcu antisociálnu osobnosť.

V rozpadajúcich sa rodinách veľmi často zistíme, že jeden alebo druhý z partnerov je takáto osobnosť.

Tam, kde sa život stáva ťažký a nie je úspešný, skúsený pozorovateľ starostlivou prehliadkou takejto oblasti odhalí jednu alebo viac takých osobností v činnosti.

Pretože osemdesiat percent z nás sa usiluje postupovať dopredu a iba dvadsať percent sa nám v tom snaží zabrániť, žilo by sa nám oveľa lepšie, keby sme dobre vedeli, ako sa takéto osobnosti presne prejavujú. Mohli by sme ich potom odhaliť a ušetriť sa tak mnohých neúspechov a zármutku.

Je teda dôležité preskúmať vlastnosti antisociálnej osobnosti a spísať ich zoznam. Pretože denne ovplyvňujú veľa životov, slušným ľuďom sa veľmi dobre vyplatí, aby boli v tejto oblasti lepšie informovaní.

Charakteristické vlastnosti

Antisociálna osobnosť má takéto vlastnosti:

1. Antisociálna osobnosť hovorí iba vo veľkých všeobecnostiach. „Oni hovoria…“, „Každý si myslí…“, „Každý vie…” a neustále používa takéto výrazy, predovšetkým keď šíri klebety. Keď sa spýtate: „Kroje to každý?“, zvyčajne sa ukáže, že ide o jediný zdroj a z tohto zdroja si antisociálna osobnosť vykonštruovala to, o čom predstiera, že je názor celej spoločnosti.

Je to pre nich prirodzené, pretože celá spoločnosť. Je pre nich veľkou nepriateľskou všeobecnosťou, ktorá je predovšetkým proti nim.

2. Takáto osoba sa špecializuje hlavne na zlé správy, kritické alebo nepriateľské poznámky, znehodnocovanie a všeobecné utláčanie.

Kedysi sa takýmto ľuďom hovorilo „klebetník“ alebo „posol zlých správ“ či „ohovárač“.

Na takomto človeku je pozoruhodné, že neodovzdáva žiadne dobré správy ani chválu.

3. Keď antisociálna osobnosť odovzdáva správy alebo novinky, prekrúca ich k horšiemu. Dobrú správu neodovzdá, odovzdá len zlú, a často ju ešte „prikrášli“.

Okrem toho taká osoba predstiera, že odovzdáva „zlé správy“, ktoré sú v skutočnosti vymyslené.

4. Typickou a jednou zo smutných charakteristík antisociálnej osobnosti je, že na ňu nepôsobí liečenie, psychoterapia a ani sa nepolepší.

5. V okolí takejto osobnosti nájdeme ustráchaných alebo chorých príbuzných, spolupracovníkov, priateľov, ktorí, pokiaľ ešte neboli dohnaní do takého stavu, aby boli skutočne duševne chorí, majú ochromené správanie, zlyhávajú a nie sú v živote úspešní.

Takíto ľudia spôsobujú ostatným problémy.

Keď sa človek, ktorý je v blízkom vzťahu s antisociálnou osobnosťou, lieči alebo vzdeláva, nemá stabilné zisky. Pretože je pod utláčateľským vplyvom, jeho choroba sa opäť rýchlo zhorší alebo stráca prospech zo svojich znalostí.

Pokiaľ sa títo priatelia fyzicky liečia, zvyčajne sa neuzdravia v očakávanej dobe, ale ich stav sa zhoršuje a majú zlú rekonvalescenciu.

Je celkom zbytočné takýchto ľudí liečiť, pomáhať im alebo im poskytovať školenia, pokiaľ zostávajú pod vplyvom antisociálnej osobnosti.

Najviac duševne chorých ľudí je duševne chorých preto, že sú v spojení s antisociálnou osobou, a z rovnakého dôvodu sa neľahko uzdravujú.

Je nespravodlivé, že skutočne málokedy vidíme antisociálnu osobnosť v nejakom ústave. Nachádzajú sa tam iba jej „priatelia“ a rodina.

6. Antisociálna osobnosť si zo zvyku vyberá nesprávny terč.

Keď prejde po klincoch a prepichne pneumatiku, preklína spolujazdca alebo niečo, čo vôbec nebolo príčinou problému. Keď u susedov hrá hlasno rádio, kopne do mačky.
Pokiaľ je A zrejmou príčinou, antisociálna osobnosť nevyhnutne obviňuje B alebo C alebo D.

7. Antisociálna osobnosť nedokáže dokončiť akčný cyklus. Každá činnosť prechádza postupom, v ktorom sa činnosť začne, pokračuje tak dlho, ako je to potrebné, a ukončí sa podľa plánu. V Scientológii sa to nazýva akčný cyklus.

Bude obklopená nedokončenými projektmi.

8. Mnohé antisociálne osobnosti sa pokojne priznajú k najhroznejším zločinom, pokiaľ sú k tomu prinútené, ale  za svoje činy však necítia najmenšiu zodpovednosť.

Ich činy majú máločo, alebo vôbec nič, spoločné s ich vlastnou vôľou. Jednoducho sa to stalo.“

Nemajú žiadny zmysel pre to, čo je správna príčina, a vďaka tomu nemajú zvlášť žiadne výčitky svedomia alebo pocit hanby.

9. Antisociálna osobnosť podporuje iba deštruktívne skupiny a zúrivo sa búri a útočí proti akejkoľvek konštruktívnej skupine alebo skupinám, ktoré usilujú o zlepšenie.

10. Tento typ osobnosti schvaľuje iba deštruktívne činnosti a bojuje proti činnostiam a aktivitám, ktoré sú konštruktívne alebo majú pomôcť.

Predovšetkým umelci sú často magnetom pre antisociálne osobnosti, ktoré v ich umení vidia niečo, čo musí byť zničené, a tajne, „ako priatelia“, sa o to pokúšajú.

11. Pomoc iným je aktivita, ktorá privádza antisociálnu osobnosť takmer do šialenstva. Ale do veľkej miery podporuje aktivity, ktoré v mene pomoci ničia.

12. Antisociálna osobnosť má zlý zmysel pre majetok a myslí si, že názor, že by niekto niečo vlastnil, je pretvárka na obalamutenie ľudí. Nič nie je skutočne vlastnené.

Základný dôvod

Základný dôvod, prečo sa antisociálna osobnosť správa tak, ako sa správa, spočíva v jej skrytej hrôze z ostatných.

Pre takúto osobu je každá iná bytosť nepriateľ, ktorý musí byť skryto alebo otvorene zničený.

Má utkvelú predstavu, že jej prežitie závisí na tom, že bude „držať ostatných dole“ alebo „ich bude držať v nevedomosti“.

Keby niekto sľúbil, že urobí ostatných silnejšími alebo šikovnejšími, antisociálna osobnosť by prežívala najväčšie muky osobného ohrozenia.

Jej uvažovanie vychádza z toho, že keď má toľko problémov s ostatnými ľuďmi, ktorí sú slabí alebo hlúpi, tak pokiaľ by sa stali silní alebo inteligentní, umrela by.

Táto osoba nedôveruje do takej miery, že má zo všetkého absolútnu hrôzu. To je zvyčajne maskované a neodhalené.

Keď takáto osoba zošalie, svet je plný Marťanov či agentov FBI a každý človek, ktorého stretne, je pre ňu skutočne Marťan alebo agent FBI.

Ale prevažná časť týchto ľudí nevykazuje žiadne vonkajšie znaky duševnej choroby. Vyzerajú byť celkom racionálni. Dokážu byť veľmi presvedčiví.

I keď je nevyhnutné na tomto mieste poznamenať, že zoznam antisociálnych vlastností sa skladá z takých vecí, ktoré antisociálna osobnosť nie je schopná u seba vypátrať. To je tak pravdivé, že keď si myslíte, že ste sa v jednom z nich našli, tak celkom určite antisociálny nie ste. Sebakritika je prepych, ktorý si antisociálna osoba nemôže dovoliť. Musí mať pravdu, pretože je podľa svojho vlastného úsudku v neustálom nebezpečí. Keby ste jej dokázali, že nemá pravdu, mohli by ste jej dokonca privolať ťažkú chorobu.

Len duševne zdraví a vyrovnaní ľudia sa pokúšajú napraviť svoje správanie.

Úľava

Ak by ste potom s nimi prerušili styky, mohli by ste zažiť úľavu.

A podobne to je so spoločnosťou. Keby spoločnosť rozoznala tento typ osobnosti ako chorú bytosť, rovnako tak ako v súčasnej dobe izoluje ľudí s kiahňami, mohlo by dôjsť k sociálnemu i ekonomickému uzdraveniu.

A situácia sa pomerne ťažko zlepší, kým je dvadsiatim percentám populácie dovolené dominovať a ubližovať životom a iniciatíve zostávajúcim osemdesiatim percentám.

Pretože v súčasnej politike sa používa väčšinové právo, mala by sa väčšina duševného zdravia prejaviť v každodennom živote bez zasahovania a deštrukcie tých, ktorí sú sociálne chorí.

Smutné je to, že antisociálne osobnosti nedovolia, aby sa im pomohlo a terapia, ktorú by sa im niekto snažil poskytnúť, by na ne nepôsobila.

Porozumenie a schopnosť rozoznať takéto osobnosti by mohli priniesť výraznú zmenu v spoločnosti a v našich životoch.

Antisociálna osobnosť má skrytú hrôzu z ostatných. Všetci ostatní ľudia sú nepriatelia, ktorí musia byť otvorene alebo skryto zničení. Jeden znak antisociálnej osobnosti je, že používa hlavne kritické a nepriateľské poznámky, znehodnocovanie a všeobecný útlak.

 

 

Sociálna osobnosť

Človek má vďaka svojim úzkostiam a strachu sklon k prenasledovaniu čarodejníc.

Jediné, čo musí urobiť, je označiť „ľudí v čiernych klobúkoch“ za ničomníkov a môže začať vyvražďovanie ľudí v čiernych klobúkoch.

Táto povahová črta veľmi uľahčuje antisociálnej osobnosti, aby vytvorila chaotické alebo nebezpečné prostredie.

Človek, taký, aký je v súčasnom stave, nie je sám od seba prirodzene statočný alebo pokojný. A nie je nevyhnutne ničomník.

Dokonca i antisociálna osobnosť si je pri svojom pokrivenom spôsobe uvažovania dosť istá, že robí to najlepšie, a zvyčajne vidí samu seba ako jediného dobrého človeka v okolí. Taká osobnosť si myslí, že všetko, čo robí, je pre každého iba dobré -jediná chyba v jej uvažovaní je to, že keď budú zabití všetci ostatní, tak tam nezostane nik, koho by chránila pred vymysleným zlom. Antisociálna či sociálna osobnosť sa dá rozoznať jedine podlá toho, ako sa taká osoba správa vo svojom prostredí a k ľuďom okolo seba. Ich motivácie sú podobné – zachovanie samého seba a prežitie. Len sa to snažia dosiahnuť inými spôsobmi.

Teda, pretože človek nie je od prírody ani pokojný, ani statočný, má do určitej miery tendenciu dávať si pozor na nebezpečných ľudí, a teda môže začať prenasledovanie čarodejníc.

Je preto dokonca ešte dôležitejšie identifikovať sociálnu osobnosť než antisociálnu. Človek sa potom vyhne strieľaniu nevinného kvôli nejakým predsudkom, neľúbosti alebo kvôli dakoho momentálnemu zlému správaniu.

Najjednoduchší spôsob, ako definovať sociálnu osobnosť, je porovnať ju s jej protikladom -antisociálnou osobnosťou.

Rozlišovanie je jednoduché a nikdy by nemal byť zostavený žiadny test, ktorý by vymedzoval len antisociálnu osobnosť. Tento test musí zahŕňať ako vyššiu, tak i nižšiu úroveň ľudského správania.

Test, ktorý niekoho prehlási iba za antisociálnu osobnosť, bez toho, aby bol tiež schopný identifikovať sociálnu osobnosť, by bol sám o sebe utláčateľským testom. Je to podobné, ako odpovedať „áno“ alebo „nie“ na otázku: „Bijete ešte stále svoju ženu?“ Ktokoľvek robí tento test, môže byť vinný. Zatiaľ čo by sa tento mechanizmus mohol hodiť do čias inkvizície, nevyhovoval by moderným požiadavkám.

Pretože spoločnosť funguje, prosperuje a žije iba vďaka úsiliu sociálnych osobností, musí ich človek poznať, pretože oni, nie tí antisociálni, sú ľuďmi, ktorí za niečo stoja. Toto sú ľudia, ktorí musia mať práva a slobodu. Antisociálnej osobnosti sa venuje pozornosť iba preto, aby sme v spoločnosti sociálnu osobnosť chránili a pomohli jej.

Všetky väčšinové práva, zámery, ktoré sa usilujú o scivilizovanie, a dokonca i ľudstvo, neuspejú, pokiaľ človek nebude v spoločnosti schopný identifikovať antisociálne osobnosti a zabrániť im v činnosti a pomáhať sociálnym osobnostiam a podporiť ich snahy. Lebo už len slovo „spoločnosť“ v sebe zahŕňa spoločenské (sociálne) správanie. A bez neho by spoločnosť neexistovala. Existovalo by len barbarstvo, kde by všetci ľudia, dobrí či zlí, boli ohrození.

Keď ostatným ukážeme, ako sa dajú rozpoznať zlí ľudia, má to jednu slabú stránku – tí zlí potom môžu tieto vlastnosti používať na slušných ľudí, aby ich tak uštvali a vyhubili.

Labuťou piesňou každej významnej civilizácie je melódia hraná šípmi, sekerami alebo guľkami použitými antisociálom na vyvraždenie posledného slušného človeka.

Vláda je nebezpečná iba vtedy, ak sa jej umožní, aby pracovala pod vedením antisociálnych osobností, alebo pre ne. Konečným výsledkom je vyhubenie všetkých sociálnych osobností. To malo za následok pád Egypta, Babylonu, Ríma, Ruska alebo Západu.

V charakteristikách antisociálnej osobnosti si všimnite, že inteligencia nie je kľúčom k antisociálom. Sú inteligentní, hlúpi či priemerní. Takže tí, ktorí sú extrémne inteligentní, sa môžu dostať pomerne vysoko, dokonca až na úroveň hlavy štátu.

Dôležitosť a schopnosť, alebo pátranie dostať sa nad ostatných, rovnako neukazuje na antisociála. Ale keď sa antisociálna osobnosť stane dôležitou alebo sa dostane nad ostatné, je predsa len viditeľná ďalekosiahlymi následkami svojich činov. No rovnako to môže byť nedôležitý človek alebo taký, ktorý má veľmi nízke postavenie, a netúži po ničom lepšom.

Takže to, čo identifikuje antisociálnu osobnosť, je iba dvanásť uvedených charakteristík. A rovnakých, ale protikladných dvanásť vlastností, je jediným kritériom sociálnej osobnosti – ak chce byť človek úprimný, čo sa týka týchto vlastností.

Identifikácia alebo označenie antisociálnej osobnosti nemôžu byť vykonané čestne a presne, pokiaľ človek pri tomto prieskume tiež nepreverí pozitívnu stránku života danej osoby.

Všetci ľudia môžu v strese dočasne vykazovať záblesk antisociálneho správania.
To z nich ešte nerobí antisociálne osobnosti.

Skutočná antisociálna osoba má väčšinu antisociálnych vlastností.

Sociálna osobnosť má väčšinu sociálnych vlastností.

Takže človek musí preskúmať dobré spolu so zlými, než môže niekoho skutočne označiť za antisociálneho alebo sociálneho.

Pri posudzovaní takých záležitostí je najlepšie mať veľa jasných dôkazov a svedectiev. Jedna alebo dve ojedinelé udalosti o ničom nerozhodujú. Malo by sa skúmať všetkých dvanásť sociálnych a všetkých dvanásť antisociálnych vlastností a rozhodovať sa na základe skutočných dôkazov, nie názoru.

Tu je dvanásť základných vlastností sociálnej osobnosti.

1. Sociálna osobnosť je konkrétna pri opisovaní okolností. „Jozef Jankech povedal…“, „V novinách Dobré Ráno bolo uvedené…“ a poskytuje zdroje informácií tam, kde je to dôležité alebo možné.

Môže použiť všeobecnosti ako „oni“ alebo „ľudia“, ale zriedkakedy im pripisuje výroky alebo názory poplašného charakteru.

2. Sociálna osobnosť dychtivo odovzdáva dobré správy a zdráha sa odovzdať zlé.

Možno sa ani nebude obťažovať s odovzdávaním kritiky, pokiaľ to nie je nič podstatné.

Chce, aby sa druhí cítili skôr obľúbení alebo vyhľadávaní než neobľúbení, a občas sa pomýli tým, že má tendenciu ostatných skôr povzbudzovať, ako ich kritizovať.

3. Sociálna osobnosť odovzdáva komunikáciu bez väčších zmien, a pokiaľ niečo vynechá, je to väčšinou to, čo by mohlo zraniť.

Nerada zraňuje ľudské city. Občas sa pomýli tak, že neodovzdáva zlé správy či príkazy, ktoré by mohli byť drsné alebo kritické.

4. Liečenie a práca na náprave fungujú u sociálnej osobnosti veľmi dobre.

Zatiaľ čo antisociálni ľudia občas sľubujú, že sa polepšia, neurobia to. Iba sociálna osobnosť sa môže ľahko zmeniť alebo zlepšiť.

Často stačí, keď sociálnu osobnosť upozorníte na jej nežiaduce správanie, aby sa tak úplne zmenila k lepšiemu.

K usmerneniu sociálnej osobnosti nie je potrebný trestný zákonník, ani násilný trest.

5. Priatelia, spolupracovníci a príbuzní sociálnej osobnosti sú väčšinou zdraví, šťastní a majú dobrú morálku.

Skutočná sociálna osobnosť dosť často pôsobí na zlepšenie zdravia a úspechu ostatných už len svojou prítomnosťou.

Prinajmenšom neznižuje doterajšiu úroveň zdravia alebo morálku ľudí vo svojom okolí.

Keď je sociálna osobnosť chorá, uzdraví sa očakávaným spôsobom a je prístupná úspešnému liečeniu.

6. Sociálna osobnosť zvyčajne volí správny terč nápravy.

Radšej prepichnutú pneumatiku opraví, než aby mlátila na čelné sklo auta.

V oblasti mechaniky dokáže teda veci opraviť a urobiť ich funkčné.

7. Pokiaľ to je možné, sociálna osobnosť zvyčajne dokončuje akčné cykly, ktoré začala.

8. Sociálna osobnosť sa hanbí za svoje prehrešky a zdráha sa ich priznať. Za svoje chyby preberá zodpovednosť.

9. Sociálna osobnosť podporuje konštruktívne skupiny a má tendenciu protestovať alebo sa stavať proti deštruktívnym skupinám.

10. Sociálna osobnosť protestuje proti deštruktívnym činnostiam. Napomáha konštruktívnym činnostiam alebo tým, ktoré pomáhajú.

11. Sociálna osobnosť ľuďom pomáha a aktívne sa stavia proti činom, ktoré ubližujú ostatným.

12. Pre sociálnu osobnosť majetok niekomu patrí a zabraňuje jeho krádeži alebo zneužitiu a neschvaľuje to.

Základná motivácia

Sociálna osobnosť prirodzene koná na báze najväčšieho dobra.

Nie je prenasledovaná vymyslenými nepriateľmi, ale pokiaľ skutoční nepriatelia existujú, rozozná ich.

Sociálna osobnosť chce prežiť a chce, aby prežili i ostatní, zatiaľ čo antisociálna osobnosť skutočne a skryto chce, aby ostatní podľahli.

V zásade, sociálna osobnosť chce, aby boli ostatní šťastní a aby sa im dobre darilo, zatiaľ čo antisociálna osobnosť je veľmi vynaliezavá v spôsoboch, ako zariadiť, aby sa ostatným darilo veľmi zle.

Základným kľúčom k sociálnej osobnosti nie sú v skutočnosti jej úspechy, ale jej motivácia. Keď je úspešná, je často terčom antisociálnej osobnosti, a kvôli tomu môže zlyhať. Ale vo svojich zámeroch zahrnula do svojho úspechu i ostatných, zatiaľ čo antisociálna osobnosť oceňuje len záhubu ostatných.

Kým nebudeme schopní odhaliť sociálnu osobnosť a chrániť ju pred nepatričným obmedzovaním a kým neodhalíme antisociálnu osobnosť a nebudeme ju držať na uzde, naša spoločnosť bude trpieť duševnými chorobami, kriminalitou a vojnami, a človek ani civilizácia to neprežije.

Zo všetkých našich technických zručností je takéto rozlišovanie najdôležitejšie, pretože bez tejto zručnosti už nebude môcť pokračovať žiadna iná zručnosť. Lebo to základné, na čom to všetko funguje – civilizácia – už nebude existovať.

Neničte sociálnu osobnosť a nezlyhávajte v úsilí urobiť antisociála bezmocným, keď sa bude snažiť ublížiť nám ostatným.

Iba to, že sa človek dostane nad ostatných alebo zaujme dôležité postavenie, z neho ešte nerobí antisociálnu osobnosť. Iba to, že je človek v pozícii, keď môže vládnuť alebo riadiť ostatných, z neho taktiež nerobí antisociálnu osobnosť.

Jeho motívy a následky jeho činov sú tým, čo odlišuje sociálnu osobnosť od antisociálnej.
Kým si neuvedomíme pravé charakteristiky týchto dvoch typov osobností a nebudeme ich používať, budeme naďalej žiť v neistote, kto sú naši nepriatelia, a tým obetujeme svojich priateľov.

Každý človek sa niekedy dopustil nejakého násilia alebo zabudnutia, za ktoré by mohol byť kritizovaný. V celom ľudstve nie je jediná dokonalá ľudská bytosť.

Predsa však existujú tí, ktorí sa pokúšajú robiť dobro, a tí, ktorí sa zameriavajú na zlo, a podlá týchto skutočností a vlastností ich môžete poznať.

Základné výrazy a definície

Sociálna osobnosť často natoľko väzí vo svojich vlastných ťažkých situáciách, že nie je schopná vidieť, že zlepšenie je možné. Neúspechy a trápenia sú pre ňu „jednoducho život“ alebo „jednoducho to tak je“. Netuší, že existuje niečo ako antisociálna osobnosť alebo že jedna (alebo viac) spôsobuje to, že sa v živote cíti veľmi nešťastne.

Aby si človek uvedomil, že tento stav existuje, je potrebné, aby pochopil, aký je to stav. Nasledujú základné výrazy a definície spojené s odhaľovaním a zvládaním antisociálnych osobností a tých, na ktorých majú nepriaznivý vplyv. Aby bolo riešenie a zvládanie osobného útlaku úspešné, je nevyhnutné tieto definície a výrazy chápať.

Utláčateľská osoba (skrátene „SP“, odvodené od anglického výrazu pre utláčateľskú osobu – „Suppresive person“): myslí sa tým osoba, ktorá sa pokúša potláčať alebo rozdrviť akúkoľvek aktivitu alebo skupinu, ktorá usiluje o zlepšenie. Utláčateľská osoba utláča ostatných ľudí vo svojom okolí. Je to osoba, ktorej správanie je zámerne ničivé. „Utláčateľská osoba“ alebo „utláčateľ“ je iný názov pre „antisociálnu osobnosť“, ktorá bola opísaná na predchádzajúcich stranách.

Potenciálny zdroj problémov (skrátene „PTS“, táto skratka je prevzatá z anglického názvu pre potenciálny zdroj problémov – „Potential Trouble Source“): myslí sa tým osoba, ktorá je nejakým spôsobom spojená s utláčateľskou osobou a je ňou nepriaznivo ovplyvňovaná. Nazýva sa potenciálny zdroj problémov, pretože môže byť zdrojom množstva problémov pre seba i ostatných.

Ukazovateľom toho, že niekto je potenciálnym zdrojom problémov, nie je to, či sa tvári ako zbitý pes alebo nie je veselý alebo má problémy so svojím šéfom. To skutočne neukazuje, či je PTS. Ukazovatele sú veľmi presné.

PTS je v spojení s utláčateľskou osobou, ktorá je voči nemu nepriateľská. Utláčateľská osoba bráni potenciálnemu zdroju problémov fungovať v živote. Takže potenciálnemu zdroju problémov sa môže v živote alebo v nejakej aktivite dariť dobre a potom, keď sa stretne s utláčateľskou osobou (ktorá ho nejako znehodnocuje či znižuje jeho snahu alebo jeho samotného) alebo je ňou ovplyvnený, jeho stav sa zhorší. Keď je mimo dosah utláčateľskej osoby, jeho stav sa zlepší.

Potenciálnemu zdroju problémov sa darí dobre a potom nedarí dobre, darí dobre, nedarí dobre atď. Keď sa mu nedarí dobre, občas ochorie.

 

 

Osoba v tomto stave sa pohybuje po horskej dráhe. Termín pohybovať sa po horskej dráhe znamená zlepšenie a potom zhoršenie, človeku sa darí lepšie, horšie, lepšie, horšie. Tento názov je odvodený od pomenovania atrakcie v zábavnom parku, ktorá stúpa a potom prudko klesá.

Ďalší ukazovateľ potencionálneho zdroja problémov je ten, že v prítomnosti útlaku robí človek chyby. Keď jedinec robí chyby alebo hlúpe veci, je to dôkaz toho, že v jeho okolí je utláčateľská osoba.

Existujú rôzne typy PTS ľudí. Tie základné sú tieto:

PTS typu I

Prvým typom PTS je ten, kto sa s utláčateľskou osobou stýka alebo je s ňou v spojení vo svojom súčasnom prostredí. Výrazom „v spojení“ myslíme blízkosť alebo nejaký druh komunikácie, či už vo vzťahu spoločenskom, rodinnom alebo pracovnom.

Umelec môže mať „priateľa“, ktorý sa zdržuje v jeho blízkosti. Tento „priateľ“ je v skutočnosti utláčateľskou osobou, ktorá znehodnocuje jeho prácu a ambície. Umelec môže ochorieť alebo sa vzdať svojej práce.

Vedúci pracovník, ktorého obchodný kolega je utláčateľská osoba, sa bude pohybovať po horskej dráhe a môže zistiť, že vo svojej práci robí chyby, jeho situácia sa nepredvídateľne zhorší či ochorie.

Človek môže byť takisto zapojený do činností, ktorých cieľom je zlepšovanie, aby tak zvýšil svoje schopnosti a zlepšil život sebe aj ostatným. Taký človek môže byť v spojení s utláčateľskou osobou. SP napáda také činnosti, ktoré vedú k zlepšeniu a útočí na ľudí, ktorí sa v nich angažujú, pretože utláčateľ má hrôzu z každého, kto sa stáva silnejší alebo schopnejší.

A tak ľudia, ktorí sú v blízkom spojení (napríklad manželskom alebo rodinnom) s osobami, ktoré prejavujú nepriateľstvo voči činnostiam vedúcim k zlepšeniu, sú PTS. V praxi je na tieto osoby sústavne vyvíjaný tak silný tlak spôsobený inými, ktorí na nich nemajú dobrý vplyv, že sa to odzrkadlí na ich pomalom pokroku a ani sa veľmi nezlepšujú. Ich pozornosť sa kvôli tomu sústreďuje len na to, aby nepriateľsky naladenej osobe dokázali, že sa mýli.

PTS typu II

Pri drahom type PTS sa niekým alebo niečím zo súčasného prostredia restimuluje minulé utláčanie. Keď je jedinec restimulovaný, znamená to, že nejaká jeho zlá spomienka bola opäť oživená vďaka okolnostiam v súčasnom prostredí, ktoré sa nejako podobajú okolnostiam v minulosti. Vďaka tomu potom jedinec môže pocítiť bolesť a emócie, ktoré boli obsiahnuté v zlej spomienke z minulosti. V prípade PTS typu II človek dokonca ani nemusí vidieť samotnú utláčateľskú osobu, aby sa stal PTS, ale môže sa ním stať už len tým, že vidí niečo, čo mu ju pripomína.

Pokiaľ bol napríklad niekto utláčaný poštárom a vidí poštovú schránku (dokonca aj keď žiadny poštár nablízku nie je), môže to stačiť na to, aby sa začal pohybovať po horskej dráhe.

PTS typu II má vždy zdanlivého utláčateľa, ktorý nie je skutočným utláčateľom PTS osoby, a týchto dvoch utláčateľov zamieňa a správa sa ako PTS len z dôvodu restimulácie, a nie preto,, že je utlačovaný.

Dôležité je vedieť, že utláčateľom je vždy nejaká osoba alebo skupina ľudí. Utláčateľom nie je nejaký stav, problém alebo urobený záver, rozhodnutie či riešenie, ktoré človek urobí sám.

PTS typu II sa zvláda pomocou špecifických scientologických procesov. Tieto procesy sú presnými súbormi kladených otázok alebo pokynov, ktoré zadáva skúsený scientologický odborník, aby pomohol človeku zistiť veci o ňom samom a zlepšiť jeho stav. Keď PTS typu II dostane tieto scientologické procesy, pomôže mu to nájsť utláčateľa a dosiahnuť celkovú úľavu od náležitých vplyvov, ktoré má utláčateľ na PTS osobu.

PTS typu III

V tomto prípade sa zdanlivý SP (utláčateľská osoba) osoby PTS typu II nachádza úplne všade a tých utláčateľských osôb je často viac ako všetkých ľudí, ktorí na svete existujú. Týmto osobám sa totižto niekedy zjavujú duchovia alebo démoni, ktorí sú iba ďalšími zdanlivými SP, ale ako bytosti rovnako imaginárne.

PTS typu III sa vyskytuje v psychiatrických liečebniach. Najlepším spôsobom, ako mu pomôcť, je poskytnúť mu bezpečné prostredie a dopriať mu odpočinok a pokoj a vôbec mu neposkytovať akúkoľvek liečbu mentálneho charakteru. Mal by dostať akúkoľvek potrebnú lekársku starostlivosť, ktorá nie je brutálna.

Osoba, ktorá je PTS, je často tým posledným človekom, ktorý by to tušil. Môže sa ňou stať dočasne alebo krátko. Môže sa ňou stať do veľmi malej miery. Alebo môže byť veľmi PTS a byť ním dlhú dobu. Takže tým úplne prvým krokom pri zvládam tohto stavuje dosiahnuť porozumenie základom technológie o potenciálnom zdroji problémov a utláčateľskej osobe, aby sa tak situácia dala zvládnuť.

A zvládnuť sa dá.

Zvládanie PTS stavu

Existujú dve stabilné informácie, ktoré každý musí poznať, rozumieť im a vedieť, že sú pravdivé, aby pri zvládaní stavu osoby spojenej s utláčateľom dosiahol výsledky.

Týmito stabilnými informáciami sú:

1.Všetky choroby, vo väčšej či menšej miere, a všetky hlúpe chyby (zmätky alebo chyby vzniknuté vďaka neobratnosti, nedbanlivosti alebo zlému riadeniu) pochádzajú priamo a len zo stavu PTS.

2.Zbavenie sa tohto stavu vyžaduje tri základné činnosti: (A) odhalenie; (B) zvládnutie alebo (C) prerušenie stykov.

Osoby, ktoré sú povolané, aby niekomu pomohli zvládnuť stav PTS, môžu tak urobiť veľmi ľahko, oveľa ľahšie ako si myslia. Základný kameň úrazu je myslieť si, že existujú výnimky alebo, že je nejaká iná technológia alebo, že dve vyššie uvedené informácie majú obmeny alebo nie sú dostatočne zahrňujúce. Vo chvíli, kedy človek, ktorý sa pokúša zvládnuť stav PTS, začne byť presvedčený, že existujú iné stavy alebo dôvody alebo technológie, je okamžite stratený, prehráva a nedosiahne výsledok. A to je naozaj škoda, pretože zvládnuť stav PTS nie je vôbec obtiažne a existujú výsledky, ktoré sa dajú dosiahnuť.

PTS osoba je psychotikom veľmi zriedka. Ale všetci psychotici sú PTS, aj keby len sami ku sebe. Človek, ktorý je PTS, môže byť v stave, kedy jeho telo trpí nedostatkom živín, alebo v patologickom stave (nezdravý stav zapríčinený chorobou), čo bráni rýchlemu uzdraveniu. Ale súčasne sa plne neuzdraví, pokiaľ nebude tiež zvládnutý jeho stav PTS: človek začal byť náchylný na nedostatok živín alebo patologickým chorobám, pretože bol PTS. A pokiaľ sa tento stav nezmení, bez ohľadu na to, aké užíva lieky alebo akú má výživu, nie je isté, že sa uzdraví, a dozaista sa neuzdraví natrvalo. Toto zdanlivo ukazuje na existenciu
„iných chorôb alebo dôvodov pre chorobu, okrem toho, že je PTS“. Samozrejme, existuje stav, v ktorom má človek nedostatok živín, a choroby tak, ako existujú nehody a zranenia. Ale na počudovanie, človek sám si zapríčiní ich spustenie, lebo je PTS, a to ho robí náchylným.

O niečo zamotanejšiu predstavu majú o tom lekári a ľudia z oblasti výživy, ktorí neustále hovoria, že choroba je spôsobená „stresom“. Napriek tomu, že nemajú úplnú technológiu, predsa majú tušenie, že to tak je, pretože vidia, že je to tak nejako pravda. Nedokážu to ale zvládnuť. Uvedomujú si to a tvrdia, že je to situácia nadradená rôznym chorobám a nehodám. Scientológia na to má technológiu v mnohých smeroch.

Čo je to tá vec, ktorá sa nazýva „stres“? Je to niečo viac, než ako ho definujú lekári. Lekári zvyčajne povedia, že stres pochádza z telesného šoku alebo šoku, ktorý pôsobí na fungovanie tela, a to je príliš obmedzený pohľad.

Osoba v strese je v skutočnosti utláčaná v jednej alebo viacerých oblastiach života.

Pokiaľ je takéto utláčanie nájdené a osoba ho zvládne alebo preruší styky, stav sa zlepší. Pokiaľ tiež absolvuje scientologické procesy, ktoré sa zaoberajú útlakom človeka, a pokiaľ sa všetky také oblasti útlaku týmto spôsobom zvládnu, táto osoba sa uzdraví zo všetkého, čo je zapríčinené „stresom“.

Človek zvyčajne nerozumie životu dostatočne na to, aby bol schopný rozumieť svojej vlastnej situácii. Je zmätený. Verí, že všetky choroby sú skutočné, pretože sa objavujú v takých hrubých knihách!

Istú dobu bol náchylný na choroby alebo nehody. Keď sa potom objavilo silné utláčanie, trpel tým, že sa mu stávali nehody, bol chorý alebo si privodil oboje. Potom sa s radom opakovaných podobných utláčaní choroba alebo tendencia mať nehody predlžovala alebo sa stala chronickou.

Povedať teda, že osoba je PTS k svojmu súčasnému prostrediu, by ako diagnóza bolo veľmi obmedzené. Pokiaľ človek ďalej robí niečo alebo je niečím, proti čomu mala utláčateľská osoba alebo skupina námietky, môže ochorieť alebo byť naďalej chorá či mať nehody.

Problém PTS nie je v skutočnosti príliš komplikovaný. Sotva ste raz pochopili obe vyššie uvedené stabilné informácie, zvyšok je jednoducho rozbor toho, ako sa to vzťahuje na túto konkrétnu osobu.

Osobe, ktorá je PTS, sa dá výrazne pomôcť v troch smeroch:

a. porozumieť technológii tohto stavu;

b. objaviť voči čomu alebo komu je PTS;

c. zvládnuť alebo prerušiť styky.

Niekto, kto chce vyhľadať a zvládnuť ľudí v stave PTS, alebo to patrí k jeho povinnostiam, má ešte ďalší predchádzajúci krok: musí vedieť, ako rozpoznať osobu v PTS stave a pokiaľ ju pozná, musí vedieť, ako ju zvládnuť. A tak je to takmer plytvanie časom zaoberať sa týmto pátraním, ak človek neštudoval dôkladne materiály o utlačovateľských osobách a potenciálnych zdrojoch problémov a ak ich úplne nepochopil, vrátane všetkých použitých slov a termínov. Inými slovami, prvý krok tejto osoby, je túto problematiku a jej technológiu úplne pochopiť. Nie je ťažké dosiahnuť to.

Hneď ako je tento krok splnený, osoba nebude mať žiadne veľké problémy s rozpoznávaním PTS ľudí a vďaka tomu môže mať úspech v ich zvládaní. Pokiaľ je človek schopný ostatným pomôcť so zvládaním PTS stavu, je to činnosť veľmi záslužná a vďačná.

Zoberte do úvahy najjednoduchšiu úroveň prístupu:

i. Dajte človeku jednoduchšie materiály, ktoré sa zaoberajú touto témou a nechajte ho, nech si ich preštuduje, aby poznal základné pojmy ako „PTS“ a „utláčateľ“. On si možno práve vtedy uvedomí zdroj svojich problémov a bude mu oveľa lepšie. Stáva sa to.

ii. Bez veľkého nátlaku či prílišného vyšetrovania o chorobe, nehode alebo stave, v ktorom sa teraz nachádza následkom útlaku. Obyčajne vám povie, že sa niečo také deje práve v súčasnej dobe, alebo že sa niečo také stalo pred krátkou dobou, a bude pripravený vám to vysvetliť (bez akejkoľvek úľavy) ako niečo, čo pramení zo súčasného alebo nedávneho okolia. Keby ste to tu ukončili, bol by jednoducho tak trochu nešťastný a jeho stav by sa nezlepšil, pretože obyčajne hovorí o nedávnom zážitku, ktorý ho rozrušil a ktorému predchádza množstvo skorších zážitkov.

iii. Spýtajte sa ho, kedy si spomína, že mal túto chorobu prvýkrát, alebo kedy sa mu prvýkrát stala takáto nehoda. Okamžite začne pátrať vo svojej minulosti a uvedomovať si, že sa takáto vec stala už niekedy skôr. Obyčajne sa dostane naspäť k nejakému ranému okamihu vo svojom živote.

iv. Teraz sa ho spýtajte, kto to bol. Zvyčajne vám to hneď povie. Nesnažíte sa o nič viac, než ho oslobodiť od utláčania v súčasnej dobe, takže sa ďalej veľmi nepýtate. Môže sa stať, že sa v tomto okamihu výrazne rozžiari.

v. Zvyčajne zistíte, že menoval osobu, s ktorou je stále v spojení! V takomto prípade sa ho spýtajte, či to chce zvládnuť alebo prerušiť styky. No, a pretože by v jeho živote mohli medzi ním a tou druhou osobou začať lietať iskry, keby s ňou dramaticky prerušil styky, a pokiaľ by nevidel cestu, ako by mohol prerušiť styky, presvedčte ho, aby to po gradiente začal zvládať. Môže to pozostávať z toho, že mu nariadime ľahkú disciplínu, napríklad že od neho žiadame, aby naozaj odpovedal na svoju poštu alebo napísal tej osobe krátky list štýlom dobrých ciest a dobrého počasia (v pokojnom, láskavom a priateľskom štýle) alebo aby sa realisticky pozrel na to, ako zapríčinil premenu človeka z milujúcej osoby na osobu ľahostajnú, prejavujúcu nevôľu alebo nenávisť. Jednoducho to, čo je potrebné pri zvládaní, je ľahký, postupný prístup. Nesnažíte sa o nič viac ako PRESUNÚŤ POTENCIÁLNY ZDROJ PROBLÉMOV Z POZÍCIE EFEKTU DO POZÍCIE ĽAHKEJ A MIERNEJ PRÍČINY NAD SVOJOU SITUÁCIOU.

vi. Skontrolujte ho, či vo zvládaní pokračuje, a veďte ho, aby to zvládal štýlom dobrej cesty a dobrého počasia.

Toto je jednoduché zvládanie. Môžu sa vyskytnúť komplikácie, ako napríklad keď je človek vo svojom priamom okolí PTS k neznámej osobe. Takúto osobu bude musieť najskôr nájsť, než to bude môcť zvládať alebo prerušiť styky. Môžete sa stretnúť s ľuďmi, ktorí si nedokážu spomenúť na viac než niekoľko minulých rokov. Ale jednoduché zvládanie končí, keď to začne vyzerať pomerne zložito. Pokiaľ sa stretávate s takýmito zložitosťami, je možné to zvládnuť pomocou pokročilejších scientologických postupov.

Pomocou tohto jednoduchého zvládania získate skvelé výsledky. Budete ohromení, keď zistíte, že i keď u niektorých ľudí týmto spôsobom nedosiahnete okamžité zdravie, zaberú u nich lieky, vitamíny a minerály, ktoré predtým nezaberali. Môže sa rovnako stať to, že niektorí budú zdraví okamžite, ale uvedomte si, že pokiaľ sa to nestane, nezlyhali ste.

Tým, že robíte kroky na zvládanie PTS stavu, ktoré sú popísané v tejto časti, začali a pohli ste s vecami a priviedli PTS osobu k tomu, aby si viac uvedomovala niektoré skutočnosti. A už len to spôsobí, že sa nachádza v pozícii väčšej príčiny.

Jej choroba alebo náchylnosť k nehodám nemusí byť malá. Môžete mať úspech iba taký, že ju dostanete do bodu, kedy má šancu s pomocou stravy, vitamínov, minerálov, liekov, liečby a predovšetkým scientologického procesingu, aby sa jej začalo dariť lepšie. Pokiaľ by ste do tohto stavu „nešťuchli“, nemala by vôbec žiadnu nádej, pretože predtým, než sa stala chorou alebo sa jej začali stávať nehody, sa stala PTS.

Takže nepodceňujte to, čo môžete urobiť pre človeka v stave PTS. A nepodceňujte technológiu PTS a nezanedbávajte ju. A neprehliadajte alebo dokonca nebodaj netolerujte u ľudí stav PTS.

Vy s tým môžete niečo robiť.

A oni tiež.