Morálne kódexy

     V každej aktivite, na ktorej sa ľudia spoločne podieľajú, sú vyvinuté morálne kódexy. To platí pre skupinu akejkoľvek veľkosti – rodinu, tím, firmu, národ či rasu.

     Čo to je morálny kódex? Je to séria dohôd, ku ktorým sa človek zaviazal, aby zaručil prežitie skupiny.

     Zoberme si napríklad Ústavu Spojených štátov. To bola dohoda uskutočnená trinástimi pôvodnými štátmi, v ktorej sa dohodli, ako budú riadiť svoje záležitosti. Kdekoľvek, kde bola táto ústava porušená, sú teraz problémy. Najskôr hlásala, že nesmie byť žiadna daň z príjmu. Neskôr to bolo porušené. Potom sa v nej zmenil ďalší bod, a potom ďalší a ďalší. Zakaždým, keď sa toto urobilo, spôsobilo to problémy.

     Prečo majú problémy? Pretože neexistujú žiadne iné dohody ako tie pôvodné.

     Človek sa naučil, že tam, kde odsúhlasil kódexy správania sa, alebo toho, čo je správne, prežíva, a tam, kde to neodsúhlasil, neprežíva. A tak, keď sa dajú ľudia dohromady, vždy zostavujú dlhé a rozsiahle série dohôd o tom, čo je morálne (tj. čo bude pre prežitie prospešné) a čo je nemorálne (čo bude pre prežitie ničivé).

    Morálka, podľa týchto definícií, znamená tie veci, ktoré sa v danom čase považujú za charakteristiky prežitia. Činnosti vedúce k prežitiu sú morálne činnosti a veci, ktoré sa považujú za nemorálne, sú tie, ktoré vedú proti prežitiu a ohrozujú ho.

     Keď existuje medzi dvoma alebo viacerými ľuďmi vzájomná dohoda, konajú spoločne – čo nazývame súčinnosťou. Tancovanie s niekým je súčinnosť; bojovanie s niekým je súčinnosť; práca v organizácii je súčinnosť.

     Z námorníckej skúsenosti je známa skutočnosť, že posádka nestojí za nič, ak neprekoná nejaké obrovské nebezpečenstvo alebo spoločne nebojuje. Mohli by ste mať loď plávajúcu s novou posádkou, a dokonca aj keď sú vyškolení vo svojich povinnostiach, nič nefunguje: vyzerá to, že zásoby sa nikdy nedostanú na palubu a že palivo nikdy bez problémov nenatečie do motorov. Jediné, k čomu dochádza, je zmätok. Jedného dňa zastihne loď búrka s rozdivočenými morskými vlnami, a každý člen posádky na palube spolupracuje na vypumpovaní vody zo strojovne a na udržaní lodných skrutiek v chode. Tak či onak, držia loď pohromade, a búrka sa utíši. Teraz, z nejakého zvláštneho dôvodu, máme ozajstnú loď, ako má byť.

     Či už máme skupinu dvoch ľudí v spoločnom podniku alebo celý národ, ktorý sa formuje po dobytí krajiny, ktorú predtým obývala iná rasa – nezáleží na veľkosti skupiny – vytvárajú isté spoločné dohody. Trvácnosť dohody s tým nemá veľa do činenia. Mohla by to byť dohoda na deň, na mesiac alebo dohoda na ďalších päťsto rokov.

     Keď teda ľudia formujú skupiny, vytvárajú série dohôd o tom, čo je správne a čo nesprávne, čo je morálne a čo nemorálne, čo prispieva k prežitiu a čo pôsobí proti prežitiu. To je to, čo sa vytvorí. A potom sa to poruší prehreškami (porušenia dohôd alebo zákonov). Tieto prehrešky, síce nevyslovené, ale predsa len prehrešky, postupne narastajú u každého člena skupiny a vedú až k rozpadu.

     V Scientológii boli tieto prehrešky a ich následky veľmi dobre preskúmané. Existujú dve časti, z ktorých sa skladá mechanizmus, ktorý tu funguje.

     Škodlivý čin alebo prehrešok proti morálnemu kódexu skupiny sa nazýva overt. Keď človek urobí niečo, čo je proti morálnemu kódexu, s ktorým súhlasil, alebo keď zanedbá urobiť niečo, čo mal podľa tohto morálneho kódexu urobiť, dopustil sa overtu. Overt porušuje to, čo bolo odsúhlasené.

     Nevyslovený, neoznámený prehrešok proti morálnemu kódexu, ku ktorému je osoba viazaná, sa nazýva withold. Withold je overt, ktorého sa človek dopustil a o ktorom nehovorí. Je to niečo, čomu človek verí, že ak by bol odhalený, ohrozilo by to jeho sebazáchovu. Každý withold nasleduje po overte. A tak, overt je niečo, čo sa urobí, a withold je overt zatajovaný pred jednou alebo viacerými osobami.

     Jediný človek, ktorý môže jedinca oddeliť od skupiny, je on sám. A jediným mechanizmom, ktorým to môže urobiť, je withold. On zatajuje prehrešky proti morálnemu kódexu skupiny pred ostatnými členmi, a preto sa individualizuje (oddeľuje) od skupiny, a týmto sa preto skupina rozpadá.

Sociálne ťažkosti človeka sú zložené hlavne z jeho osobných ťažkostí. Funkčný prístup je pomôcť jedincovi zvládnuť jeho osobné ťažkosti pre zlepšenie jeho a spoločnosti, ktorej je súčasťou.

Ospravedlňovanie

    Keď sa človek dopustil overtu a potom ho zatajil, zvyčajne používa spoločenský mechanizmus ospravedlňovania. „Ospravedlňovaním“ myslíme vysvetľovanie toho, ako overt v skutočnosti nebol overtom.

     Všetci sme už počuli, ako sa ľudia pokúšali ospravedlňovať svoje činy, a každý z nás inštinktívne vie, že ospravedlňovanie sa v podstate rovná priznaniu viny. Ale až dodnes sme nerozumeli presnému mechanizmu, na ktorom sa ospravedlňovanie zakladá.

     Okrem scientologických postupov, neexistovali žiadne prostriedky, ktorými by si človek mohol uľaviť od vedomia toho, že urobil overt, s výnimkou pokúšania sa overt zmenšiť.

     Niektoré cirkvi a iné skupiny používali spoveď v snahe uľaviť človeku od tlakov jeho overtov. Predsa len, vďaka nedostatku porozumenia všetkým pôsobiacim mechanizmom, mali tieto úsilia obmedzenú funkčnosť. Aby bola spoveď naozaj účinná, odhalenie niečích zlých činov musí byť sprevádzané plným prijatím zodpovednosti. Všetky overty sú výsledkom nezodpovednosti v nejakej oblasti alebo aspekte života.

     Withold je sám osebe určitým druhom overtu, ale každý pochádza z iného zdroja. Scientológia presvedčivo dokázala, že človek je v podstate dobrý – skutočnosť, ktorá je v úplnom protiklade so staršími vierami, že človek je v podstate zlý. Človek je dobrý do takej miery, že keď si uvedomí, že je veľmi nebezpečný a robí chybné veci, pokúša sa minimalizovať svoju moc a pokiaľ to nefunguje a stále zisťuje, že sa dopúšťa overtov, potom sa pokúša zneškodniť sám seba tým, že odchádza alebo sa necháva chytiť a popraviť. Bez tejto kalkulácie (uvažovania) by bola polícia pri odhaľovaní zločinu bezmocná – zločinec sám vždy napomáha tomu, aby bol chytený. Prečo polícia chyteného zločinca trestá, to je záhada. Chytený zločinec sa chce stať menej škodlivý pre spoločnosť a chce sa napraviť. No ak je toto pravda, prečo sa potom teda neprizná? Skutočnosť je takáto: priznanie považuje za overt.

     Ľudia zatajujú overty preto, že si myslia, že ich prezradením by urobili ďalší overt. Je to akoby sa snažili vstrebať a ukryť všetko zlo sveta. Toto uvažovanie je zcestné. Tým, že sa overty zataja, existujú ďalej a sú sami osebe ako witholdy plnou príčinou pokračujúceho zla.

     Z hľadiska týchto mechanizmov, keď sa bremeno stane neúnosné, človek je dohnaný k inému mechanizmu – k snahe zmenšiť veľkosť a tlak overtu. Človek to môže urobiť iba tak, že sa pokúsi zmenšiť veľkosť a povesť človeka, proti ktorému spáchal overt. Preto, keď sa muž alebo žena dopustila overtu, zvyčajne nasleduje snaha zmenšiť dobrotu a dôležitosť terča, proti ktorému bol overt spáchaný. A preto, manžel, ktorý podvádza svoju manželku, musí potom tvrdiť, že jeho žena nebola v nejakom ohľade dobrá. A preto manželka, ktorá zradila svojho manžela, musí manžela znižovať, aby zmenšila overt. V tomto svetle je najviac kritiky ospravedlňovaním spáchaného overtu.

     To neznamená, že všetky veci sú správne a že žiadna kritika nie je nikdy nikde zaslúžená. Človek nie je šťastný a mechanizmus overtu je jednoducho nízka „hra“, do ktorej vkĺzol, bez toho, aby vedel, kam mieri. Takže existuje správnosť a nesprávnosť v správaní, v spoločnosti a v živote všeobecne. Ale náhodná a neustála kritika, keď nie je založená na skutočnosti, je len snaha zmenšiť veľkosť terča, proti ktorému bol spáchaný overt, takže človek môže žiť (ako dúfa) s overtom. Samozrejme, nespravodlivé kritizovanie a znižovanie reputácie je samo osebe overtom, a tak tento mechanizmus v skutočnosti nefunguje.

     Toto je klesajúca špirála. Niekto sa nechcene dopustí overtu. Potom sa to pokúša ospravedlniť tým, že hľadá chyby alebo zvaľuje vinu na niekoho iného. Toto ho vedie k ďalším overtom proti tým istým ľuďom, čo má za následok zníženie hodnoty jeho samého a občas i týchto ľudí.

     Spoločnosť trestá väčšinu prehreškov takým či onakým spôsobom. Trest je však iba ďalším zhoršením série overtov a ponižuje trestajúceho. Lenže ľudia, ktorí sa previnia overtmi, žiadajú potrestanie. Používajú to, aby sami sebe pomohli zabrániť si (ako oni dúfajú) v páchaní ďalších prehreškov. Je to obeť, ktorá žiada trest, a je to zcestne uvažujúca spoločnosť, ktorá tresty udeľuje. Ľudia priam naliehavo žiadajú po odsúdení. A keď im nevyhoviete, tak v porovnaní s nimi je odmietnutá žena anjelom.

Keď počujete niečiu zožierajúcu a brutálnu kritiku, ktorá znie len trochu prehnane, viete, že sa pozeráte na overt proti kritizovanej osobe.

     Tu máme v rukách mechanizmus, ktorý robí tento svet bláznivým. Poznaním tohto mechanizmu sa dá vyvodiť určité účinné zvládanie k jeho zneškodneniu. Existujú ale ďalšie dôsledky tohto mechanizmu, ktoré by sme mali najskôr porozumieť.

 

 

 

Úteky

     Scientologická technológia obsahuje skutočné vysvetlenie náhlych a akosi nevysvetliteľných odchodov zo zamestnania, od rodiny, miest a oblastí. Tieto odchody nazývame úteky.

     To je jedna z vecí, o ktorých sa človek domnieval, že o nich vie všetko, a preto sa nikdy neobťažoval, aby ju preskúmal. Napriek tomu je to jedna z vecí, ktoré mu spôsobujú najväčšie problémy. Človek si to všetko vysvetlil k svojej vlastnej spokojnosti, a aj tak jeho vysvetlenie neznížilo hodnotu množstva ťažkostí, ktoré pochádzajú z pocitu „musím odísť“.

     Človek je napríklad zdesený vysokým počtom rozvodov, vysokou fluktuáciou (častým striedaním zamestnania) v továrňach, robotníckymi nepokojmi a inými ďalšími vecami, ktoré všetky pochádzajú z rovnakého zdroja – náhlych alebo postupných odchodov.

     Vidíme osobu, ktorá má dobrú prácu, a pravdepodobne lepšiu nedostane, a náhle sa rozhodne odísť. Vidíme ženu, ktorá má vzorného, dobrého manžela i rodinu a všetkých opustí. Vidíme manžela s peknou a príťažlivou manželkou, ktorý zničí náklonnosť a odchádza.

     Človek si to vysvetlil tým, že si povedal: veci, ktoré mu boli urobené, nehodlá tolerovať, a preto musí odísť. Ale keby toto bolo vysvetlenie, všetko, čo by musel človek urobiť, by bolo vytvoriť veľmi skvelé pracovné podmienky, manželské vzťahy, zamestnanie, vzdelávacie programy a pod., a problém by sa vyriešil. Ale práve naopak, bližšie preskúmanie pracovných podmienok a manželských vzťahov ukazuje, že zlepšenie podmienok často zvyšuje počet útekov. Pravdepodobne najlepšie pracovné podmienky na svete vytvoril pre svojich robotníkov pán Hershey, majiteľ slávnej čokoládovne. Napriek tomu sa robotníci vzbúrili, a dokonca na neho strieľali. To viedlo k priemyselnej filozofii, že „čím horšie sa s robotníkmi zaobchádzalo, tým ochotnejší boli zostať“, ktorá je sama osebe tak nepravdivá ako „čím lepšie sa s nimi zaobchádza, tým rýchlejšie utekajú“.

     Človek môže zaobchádzať s ľuďmi tak dobre, že sa cítia byť zahanbení, pretože vedia, že si to nezaslúžia, a tým urýchli ich útek. A samozrejme, niekto môže s ľuďmi zaobchádzať tak zle, až im nezostáva nič iné ako odísť. Ale toto sú extrémy, uprostred ktorých sa nachádza väčšina odchodov: manželka robí to najlepšie pre manželstvo a manžel ju opúšťa a odchádza za promiskuitnou ženou. Riaditeľ sa snaží udržať veci v chode a pracovník odchádza. Tieto nevysvetliteľné odchody narušujú organizácie a životy, a je načase im porozumieť.

     Ľudia odchádzajú z dôvodu svojich vlastných overtov a witholdov. To je ozajstná skutočnosť a nemenné pravidlo. Človeka s čistým srdcom nie je možné zraniť. Muž alebo žena, ktorá sa za každú cenu musí stať obeťou a odísť, odchádza z dôvodu vlastných overtov a witholdov. Nezáleží na tom, či človek odchádza z mesta alebo práce. Príčina je rovnaká.

     Skoro každý, bez ohľadu na to, aké je jeho postavenie alebo čo nie je v poriadku, môže napraviť situáciu, ak to skutočne chce. Keď ju človek už viac nechce napraviť, jeho vlastné overty a witholdy proti iným, ktorých sa situácia týka, znížili jeho schopnosť byť za ňu zodpovedný. A preto je odchod jediným riešením. Aby si osoba, ktorá uteká, ospravedlnila odchod, vyrába si veci, ktoré boli urobené jej, v snahe minimalizovať overt znižovaním hodnoty tých, ktorým ho urobila. Mechanizmus, ktorý je tu v hre, je celkom jednoduchý.

     Ak teraz úplne poznáme tento mechanizmus, bola by to z nasej strany len nezodpovednosť, keby sme dovolili toľko nezodpovednosti. Keď sa človek vyhráža, že opusti mesto, postavenie, zamestnanie alebo vzdelávací program, jediná láskavá vec, ktorú pre neho môže človek urobiť, je pomôcť mu, aby sa zbavil svojich overtov a witholdov. Keď to neurobíte, znamená to, že ho necháte odísť s pocitom poníženia a poškodenia.

     Je ohromujúce, aké bezvýznamné overty spôsobia, že osoba utečie. Raz bol člen personálu chytený tesne predtým, ako utiekol, a pôvodný overt proti organizácii bol vysledovaný až k jeho zlyhaniu brániť organizáciu, keď o nej zločinec zlomyseľne hovoril. Toto zlyhanie v obrane organizácie nahromadilo na seba viac a viac overtov a witholdov, takých ako zlyhanie odovzdať správy, dokončiť zadanú úlohu, až to nakoniec osobu ponížilo ku krádeži niečoho bezcenného. Táto krádež mala za následok to, že tento človek uveril, že by mal radšej odísť.

     Nasledujúca poznámka skôr svedčí o ušľachtilosti človeka, pretože keď človek zistí sám o sebe (ako si sám myslí), že je neschopný zabrániť sám sebe ubližovať dobrodincovi, bude chrániť dobrodinca tým, že odíde. Toto je skutočný zdroj útekov. Na základe tejto skutočnosti potom vieme, že keby sme zlepšili pracovné podmienky takého človeka, tým by sme jednoducho zväčšili jeho overty a určite spôsobili, že by odišiel. Keď ho trestáme, znížime trochu hodnotu dobrodinca, a tak znížime hodnotu overtu. Ale ani zlepšenie, ani trest nie sú riešenie. Riešenie spočíva v Scientológii a v používaní scientologických postupov, aby sme dostatočne zvýšili osobnú zodpovednosť človeka, aby prijal zamestnanie alebo miesto a vykonával ho bez všetkých podivuhodných hokusov pokusov ako: „Musím povedať, že mi robíš také a také veci, aby som mohol odísť a chrániť ťa od všetkých zlých vecí, ktoré ti robím“. Takto to je a bolo by nezmyselné neurobiť s tým nič, keď teraz vieme, o čo naozaj ide.

     Neľahko sa leží hlave, ktorá je zaťažená svojím svedomím. Očistite ho a máte lepšieho človeka.

 

 

Overt-motivátorová postupnosť

     Existuje ďalšia stránka mechanizmu overtov. Nazýva sa overt-motivátor- ová postupnosť a viac vysvetľuje mnohé z ľudského správania.

     Overt, ako vieme, je prehrešok proti morálnemu kódexu skupiny a mohol by byť naviac popísaný ako agresívny alebo deštruktívny čin jedinca proti nejakej oblasti života.

     Motivátor je agresívny alebo deštruktívny čin prijatý osobou alebo časťou života.

     Hľadisko, z ktorého sa na daný čin človek pozerá, rozhoduje, či je taký čin overt alebo motivátor.

     Dôvod, prečo sa to nazýva „motivátorom“ je, že má tendenciu doviesť dotyčného k tomu, aby to oplatil – „motivuje“ to nový overt.

     Keď človek urobil niekomu niečo zlé, má tendenciu veriť, že k tomu musel byť „motivovaný“.

     Keď sa človeku stane niečo zlé, on môže mať tendenciu cítiť, že on sám musel urobiť niečo, čím si to zaslúžil.

     Vyššie zmienené body sú pravdivé. Akcie a reakcie ľudí na túto tému sú často veľmi skreslené.

     Ľudia veria, že mali autonehodu, aj keď v skutočnosti ju zapríčinili.

     Ľudia rovnako môžu veriť, že zapríčinili nehodu, aj keď v nej boli iba účastníkmi.

     Niektorí ľudia, keď počujú o smrti, si okamžite myslia, že tú osobu museli zabiť oni, aj keď boli ďaleko od miesta, kde sa to stalo.

     Pre políciu vo veľkých mestách je bežné, že k nim chodia ľudia a pravidelne sa priznávajú ku každej vražde.

     Človek nemusí byť blázon, aby podliehal overt-motivátorovej postupnosti.

     Overt-motivátorová postupnosť je založená na Newtonovom zákone akcie a reakcie, a tvrdí, že pre každú akciu existuje rovnaká protikladná reakcia, a je s ním v súhlase.

     Jednoduchý zákon akcie a reakcie je, že pokiaľ máte dve guličky, jednu červenú a jednu žltú, zavesené na povrázkoch a vezmete červenú guličku a pustíte ju proti tej žltej, žltá gulička sa vráti a narazí do červenej guličky.

     To je Newtonov zákon akcie a reakcie v praxi. Ľudia, ktorí sa dostali dole (ich stav sa zhoršil) a začínajú sa úplne „riadiť podľa“ hmotného sveta, používajú tento zákon ako svoju výlučnú metódu fungovania.

     Pomsta: „Ty si udrel mňa, ja udriem teba.“

     Národná obrana: „Keď budeme mať dostatok atómových zbraní, samozrejme budeme môcť zabrániť ľuďom, aby zvrhli atómové zbrane na nás.“

     Existuje toho viac k overt-motivátorovej postupnosti než iba Newtonov zákon akcie a reakcie.

     Keď Viktor udrie Petra, Viktor verí, že by mal byť udretý Petrom. A čo je dôležitejšie, on skutočne pocíti somatiká (telesnú bolesť alebo nepríjemné pocity), aby dokázal, že ho Peter udrel, aj keď ho Peter vôbec neudrel. Urobí tento zákon pravdivý bez ohľadu na skutočné okolnosti. A ľudia sa stále snažia ospravedlňovať a hovoriť, že ich udrel Peter, udrel Peter, udrel Peter.

     Aj napriek tomu, že sa to nestalo, ľudské bytosti budú na nízkom reaktívnom (neracionálnom) základe trvať na tom, že sa to stalo. A to je teda overt- motivátorová postupnosť.

     Toto je vec, ktorú je veľmi cenné vedieť.

Keď napríklad počujete, že manželka hovorí, ako ju manžel každý deň bije, pozrite sa jej pod vankúš po pálke, ktorú používa; pretože je nad slnko jasnejšie, že keď ona hovorí, že žltá gulička udrela do červenej guličky, všimnite si, že červená gulička musí najskôr udrieť žltú guličku.

     Tento mechanizmus do veľkej miery vysvetľuje určité ľudské činnosti.

Môžete mať pravdu

    Správnosť a nesprávnosť sú bežným zdrojom hádok a bojov. Má to blízku súvislosť s overtmi a witholdami a s overt-motivátorovou postupnosťou.

     A snaha mať pravdu je posledným vedomým úsilím jedinca na ceste k zániku. „Mám pravdu a oni sa mýlia“ je to najnižšie pojatie, ktoré môže nevedomý prípad formulovať.

     Čo je správne a čo je nesprávne sa nedá vždy pre každého definovať. Tieto veci sa menia podľa existujúcich morálnych kódexov a pravidiel správania a pred Scientológiou, navzdory ich používaniu v zákonoch ako testu „duševného zdravia“, neboli založené na faktoch, ale len názoroch.

     V Scientológii vznikla presnejšia definícia. A táto definícia sa stala rovnako presnou definíciou overtu. Overt nepredstavuje len ublíženie niekomu alebo niečomu: Overt je čin zanedbania alebo spáchania niečoho, čo prináša najmenšie dobro najmenšiemu počtu ľudí a oblastí života alebo najväčšiu škodu najväčšiemu počtu ľudí a oblastí života. To by zahrňovalo vlastnú rodinu, skupinu alebo tím, ktorých je človek súčasťou, a ľudstvo ako celok.

     A tak je zlý čin do takej miery zlý, do akej škodí najväčšiemu počtu. A správny čin je správny do takej miery, do akej prospieva najväčšiemu počtu.

     Veľa ľudí si myslí, že nejaký čin je overtom jednoducho preto, že je deštruktívny. Pre nich sú všetky deštruktívne činy alebo zanedbania overty. To nie je pravda. Aby bol čin spáchaním alebo zanedbaním niečoho overtom, musí škodiť väčšiemu počtu ľudí a oblastí života. Preto, keď sa niečo nepodarí zničiť, môže to byť overt. Napomáhanie niečomu, čo by škodilo väčšiemu počtu, môže byť tiež overtom.

     Overt je niečo, čo vo veľkej miere škodí. Prospešný čin je niečo, čo vo veľkej miere pomáha. Ublížiť niečomu, čo by škodilo väčšiemu počtu ľudí a oblastí života, môže byť prospešným konaním.

     Overtom môže byť ubližovanie všetkému, rovnako ako pomáhame všetkému. Prospešným konaním môže byť pomáhanie určitým veciam, rovnako ako poškodzovanie určitých vecí.

     Myšlienka neublíženia ničomu, rovnako ako myšlienka pomáhania všetkému, je vcelku šialená. Je pochybné, či by ste si mysleli, že pomáhanie otrokárom by bola prospešná činnosť, a rovnako pochybné je, či by ste považovali zničenie choroby za overt.

     V záležitosti toho, či je niečo správne alebo nesprávne, sa môže vyvinúť množstvo popleteného myslenia. Neexistujú žiadne absolútne správne konania a absolútne nesprávne konania. Správne konanie nepozostáva z neochoty ublížiť a nesprávne konanie nepozostáva len z neubližovania.

     Existuje iracionálnosť, ktorá sa týka „správneho konania“, ktorá nielenže zbavuje právny test duševného zdravia svojej hodnoty, ale tiež vysvetľuje, prečo niektorí ľudia robia veľmi zlé veci a trvajú na tom, že to je správne.

     Odpoveď sa skrýva v impulze, ktorý máme všetci vrodený, v snahe mať pravdu. To znamená trvanie na niečom, čo sa od správnej činnosti rýchlo odkláňa. A toto sprevádza snaha ukázať, že ostatní konajú zle, ako to vidíme u hyperkritických osôb. Ľudská bytosť, ktorá je zjavne v bezvedomí, má stále pravdu a robí z konaní ostatných konania zlé. To je posledná kritika.

     Videli sme „človeka, ktorý je v obrannom postavení“, ako odôvodňuje tie najzjavnejšie nesprávne konania. To je rovnako „ospravedlňovanie“. Väčšina vysvetlení správania, bez ohľadu na to, ako je pritiahnutá za vlasy, sa zdá takému človeku úplne správna, pretože si robí nárok na správnosť len svojho konania a nesprávnosť konania ostatných.

     Vedci, ktorí sú iracionálni, evidentne nemôžu prísť na veľa teórií. Neprichádzajú na ne, pretože ich viac zaujíma trvanie na svojej čudnej správnosti, než nájdenie pravdy. Takže počúvame čudné „vedecké pravdy“ od ľudí, ktorí by mali vedieť čo a ako. Pravda je vystavaná tými, ktorí majú dostatok rozhľadu a vyrovnanosti, aby tiež poznali, kedy sa mýlia.

     Určite ste počuli nejaké veľmi absurdné argumenty z davu. Uvedomte si, že hovorca sa viac zaujímal o presadenie svojej pravdy, než o to, aby mal skutočne pravdu.

     Thetan – duchovná bytosť, osoba sama – sa snaží mať pravdu a bojuje proti tomu, aby sa mýlil.+ A to sa deje bez ohľadu na to, či ide o to mať pravdu ohľadom niečoho, alebo o to, či skutočne správne konať. Toto je trvanie na niečom, čo nemá so správnosťou správania nič spoločné.

     Človek sa vždy snaží mať pravdu a správne konať, do poslednej bodky.

     Tak ako sa potom človek môže mýliť alebo konať nesprávne?

     Deje sa to týmto spôsobom:

     Človek urobí náhodou alebo na základe prehliadnutia niečo nesprávne. Nesprávnosť tejto činnosti alebo nečinnosti sa potom ocitne v rozpore s jeho nevyhnutnou potrebou mať pravdu a konať správne. Takže potom môže jedinec v onej nesprávnej činnosti pokračovať, opakovať ju a tým dokazovať, že je správna.

     To je základom aberácie (aberácia = nerozumné myslenie či správanie). Všetky nesprávne činnosti sú výsledkom nejakej chyby, po ktorej nasleduje, že človek trvá na tom, že mal pravdu. Namiesto napravenia chyby (čo by zahŕňalo, že sa človek zmýlil), človek trvá na tom, že ona chyba bola správna akcia, a tak ju opakuje.

     Ako ľudská bytosť na tónovej škále klesá (je na tom stále horšie), je pre ňu ťažšie a ťažšie pripustiť, že sa zmýlila. A naviac, také pripustenie by dosť pravdepodobne mohlo byť katastrofálne pre akúkoľvek zostávajúcu schopnosť alebo zdravý rozum.

     Pretože správnosť je práve tá vec, z ktorej sa skladá prežitie. Hromadiace sa overty, podporované tvrdením správnosti, je pasca, z ktorej človek zjavne nebol schopný sám seba dostať. Našťastie, ako ešte uvidíme, existuje z tejto pasce istá cesta von.

 

 

 

Pokračovanie v brožúre Integrita a čestnosť >>>