Čo je cieľ človeka?

Dlho sa pátralo po cieli človeka, najmenšom spoločnom menovateli všetkých jeho činností, po dynamickom princípe jeho existencie. Keby sa takáto odpoveď našla, nevyhnutne by z nej vyplývalo veľa ďalších odpovedí. Vysvetlila by všetky javy správania, viedla by k riešeniu hlavných problémov človeka a predovšetkým by mala prinášať výsledky.

Takáto odpoveď bola objavená. Znie:

Dynamickým princípom existencie je prežitie.

Za cieľ človeka môžeme považovať nekonečné prežitie. Dá sa dokázať, že človek, ako forma života, sa pri celej svojej činnosti podriaďuje jedinému príkazu: „Preži!“

To, že človek prežíva, nie je nová myšlienka. Nová myšlienka je, že človek je motivovaný jedine prežitím.

„To, že jeho jediný cieľ je prežiť, ešte neznamená, že je najlepším mechanizmom prežitia, ku ktorému život zatiaľ dospel alebo ktorý vyvinie. Cieľom dinosaura bolo tiež prežitie, a napriek tomu už tento tvor neexistuje.

Uposlúchnutie tohto príkazu „Preži!“ neznamená, že každý pokus urobiť to, je rovnako úspešný. Meniace sa prostredie, mutácia (zmena formy alebo povahy niečoho) a veľa iných vecí pôsobí proti každému organizmu, ktorý dosahuje spoľahlivú techniku alebo formu vhodnú pre prežitie.

Aké by boli optimálne vlastnosti pre prežitie rôznych životných foriem? Tieto formy by museli mať rôzne základné vlastnosti, ktoré by sa odlišovali v jednotlivých druhoch, tak ako sa od seba líšia jednotlivé prostredia.

Toto je dôležité, pretože v minulosti sa bral len malý ohľad na to, že vlastnosti vhodné pre prežitie jedného druhu nemusia byť vhodné pre prežitie iného druhu.

Metódy prežitia môžeme zhrnúť do nasledujúcich kategórií: potrava, ochrana (obranou a útokom) a rozmnožovanie. Neexistujú žiadne životné formy, ktorým by chýbalo riešenie pre tieto problémy. Každá životná forma sa mýli tak či tak tým, že sa drží určitej charakteristiky príliš dlho alebo vyvinie vlastnosť, ktorá môže viesť k jej zániku. Ale výsledky vývoja, ktoré sú príčinou úspešnosti životnej formy, sú oveľa efektívnejšie ako vývojové chyby. Prírodovedci a biológovia stále analyzujú charakteristiky rôznych foriem života a zisťujú, že tieto vývojové zmeny sú riadené skôr potrebou ako rozmarom. Zvierajúce zámky mušle alebo desivé obrázky na krídlach motýľa, majú svoju hodnotu práve vo zvýšení šance na prežitie.

Ciele človeka pochádzajú teda z jediného cieľa – a to cieľa prežiť pomocou dobývania hmotného vesmíru. Nakoľko prežíva úspešne, sa meria prežitím všetkých.

Dynamiky

Každý jedinec je tvorený centrálnou hybnou silou, ktorá ho poháňa skrz existenciu. Táto hnacia sila, hybná sila, ktorá ho poháňa skrz existenciu, je prežitie. Je to úsilie organizmu prežiť.

     Popud smerom k prežitiu nazývame dynamika.

     Tým, ako je tento popud enturbulovaný (uvedený do rozvíreného alebo narušeného stavu) alebo ovplyvnený vonkajšími silami, je buď potlačený, alebo zmarený úmyslami iných ľudí. Inými slovami povedané – iní ľudia vnucujú jedincovi svoje úmysly. Či už k tomu dôjde jedným alebo druhým spôsobom, dynamika samotná sa trochu enturbuluje.

     Tým, ako je dynamika prežitia obmedzená alebo ako do nej vstupujú alebo na ňu pôsobia iné vplyvy – iní ľudia a zvyčajní utláčatelia života, ako napríklad nedostatok potravín, oblečenia alebo chýbajúce prístrešie – táto dynamika sa môže stať viac a viac enturbulovanou, až začne smerovať k smrti alebo záhube, presne do opačného smeru.

     Táto dynamika smeruje k záhube presne do takej miery, do akej je enturbulovaná. Smeruje k prežitiu do takej miery, do akej je čistá a neporušená.

     Toto platí, keď sa na ňu pozeráme len ako na jednu dynamiku. Keď sa na túto dynamiku pozrieme pod lupou, zistíme, že v tejto jednej hybnej sile existuje v skutočnosti osem hybných síl alebo osem dynamík.

 

 

 

 

 

 

 

Jedinec a jeho dynamiky

Pri skúmaní človeka samotného sa zdá, že jedinec má hnaciu silu v každej z týchto oblastí. Inými slovami, zaujíma ho prežitie skupín presne tak, ako jeho vlastné prežitie.

     Sotva u ľudskej bytosti vyradíte jednu z týchto dynamík a poviete: „Pre toho jedinca nemôže táto dynamika existovať,“ dostanete sa do problémov, pretože tým sa vyradili všetky. Dynamiky sa znížia na rovnakú úroveň. Inými slovami, pokiaľ vylúčite polovicu jednej dynamiky, vylúčili ste polovicu zostávajúcich dynamík. Táto sústava dynamík je pre prežitie jedinca veľmi dôležitá.

     Práve teraz máme celú spoločnosť, ktorá je vychovávaná s prístupom „človek myslí len na seba samého“. Ľudia musia byť nútení, bičovaní, bití a vychovávaní, aby mali tretiu dynamiku. Musia byť väznení, posielaní do školy, trestaní, pokutovaní, zdaňovaní, prinútení, aby prišli k volebným urnám a volili demokratov. Toto všetko sa musí urobiť, aby sme človeka prinútili mať tretiu dynamiku.

     Inak povedané, ľudia v tejto spoločnosti pracujú ako šialení, aby vybudovali niečo, čo už existuje. Ale odstráňte všetky tieto veľké systémy, ktoré sa snažia prispôsobiť jedinca spoločnosti, a zistíte, že pod týmito systémami leží oveľa krajší a pevnejší systém, než akýkoľvek z tých, ktorý je umelo budovaný.

     Rovnaké to je aj na štvrtej dynamike. Poznali ste niekedy niekoho, kto si myslel, že jedine mačky sú vhodný spoločník, a že človek za nič nestojí? Uisťujem vás, že takí ľudia existujú. „Ľudia za nič nestoja. Ľudia sú krutí, sú to beštie, robia príšerné veci. A ľudská rasa za nič nestojí a človek tiež nie. Ale mačky a psy, tie drahé malé nemé tváre, tie sú dobré.“ Inými slovami, táto osoba všetko nahádzala na piatu dynamiku. Bude sa jej celkom dariť a bude môcť ďalej žiť. Ale len do tej doby, až táto predstava zlyhá, pretože je to umelá predstava.

     Človek si môže s dynamikami robiť takmer všetko, čo chce, do tej doby, dokiaľ sa pri tom drží vždy tých istých zásad. V momente, keď to nejakým spôsobom poruší, začne to s ním byť zlé.

     Nemyslíme si alebo neprehlasujeme, že nejaká z týchto ôsmych dynamík je dôležitejšia ako tie ostatné. Aj keď sú kategóriami široké hry života, nie sú nevyhnutne jedna druhej rovné. Medzi jednotlivcami objavíme, že každý človek zdôrazňuje jednu dynamiku viac ako druhé, alebo môže zdôrazňovať nejakú kombináciu dynamík ako dôležitejšie než inú kombináciu.

     Účelom tohto rozdelenia je zvýšiť pochopenie života tým, že ho umiestnime do jednotlivých oddelení. S existenciou rozdelenou týmto spôsobom, sa dá každé oddelenie prehliadnuť samo o sebe v jeho vzťahu k druhým oddeleniam života. Pri riešení hádanky je potrebné najskôr vziať časti podobnej farby alebo charakteru a umiestniť ich do skupiny. Pri študovaní predmetu je nevyhnutné postupovať usporiadaným spôsobom. Aby sme podporili túto usporiadanosť; je potrebné prijať pre naše účely týchto osem svojvoľne zvolených oddelení života.

     Ďalším prejavom týchto dynamík je, že by si ich človek mohol najlepšie predstaviť ako sériu sústredených kruhov, kde by prvá dynamika bola uprostred a každá nová dynamika by bola postupne ako ďalší nový vnútorný kruh. Takže tu máme predstavu susediaceho priestoru, ktorý zasahuje do týchto dynamík.

     Základná charakteristika jednotlivca zahrňuje jeho schopnosť expandovať do ostatných dynamík, ale keď dosiahne siedmu dynamiku v jej celistvosti, až potom objaví skutočnú ôsmu dynamiku.

     Ako príklad použitia týchto dynamík človek zistí, že dieťa po narodení si nie je vedomé ničoho iného ako prvej dynamiky, ale ako rastie a jeho záujmy sa rozširujú, môže človek vidieť, ako pojíma ďalšie dynamiky. A ako ďalšie použitie – človek, ktorý je neschopný fungovať na tretej dynamike, je súčasne neschopný byť časťou tímu, a dá sa teda povedať, že je neschopný spoločenskej existencie.

     Ako by mal človek konať, aby na dynamikách fungoval úspešne? To, ako dnes svet vyzerá, nenasvedčuje tomu, že by sme odpoveď mali na dosah. Niekomu sa môže zdať, že to je schopnosť vrodená iba pár jedincom. Napriek tomu to tak nie je. Ktokoľvek môže získať vedomosti potrebné na to, aby si bol schopný sám určiť ten najlepší smer činností, a tak dosiahol prežitie.

Pokračovanie v brožúre Dynamiky existencie >>>