Príčina drogového problému

Ľudia používajú drogy od tej doby, čo sa pokúšajú zmierniť bolesť a vyhnúť sa problémom. Od počiatku šest’desiatych rokov sa však používanie drog veľmi rozšírilo. Do tej doby boli používané zriedka. V tomto desaťročí došlo k celosvetovému rozšíreniu drog a veľké percento ľudí začalo konzumovať drogy.

     Drogami (aby sme uviedli aspoň niektoré) rozumieme upokojujúce prostriedky, ópium, kokaín, marihuanu, meskalín, amfetamíny a dary psychiatrov človeku: LSD a PCP (phenocyclidin — anjelský prach), ktoré sú najhoršie. Patria sem aj lekárske drogy. Lekárske drogy sú tiež drogy. Tieto drogy majú tisíce obchodných názvov a slangových označení. Za drogu je považovaný aj alkohol.

     Tvrdí sa, že drogy spôsobujú úžasné veci, ale v skutočnosti človeka len ničia.

     Problémy s drogami nekončia, keď ich človek prestane brať. Nahromadené účinky užívania drog môžu zanechať človeka ako fyzicky, tak mentálne vážne poškodeného. Dokonca aj človek, ktorý sa nedotkol drogy už niekoľko rokov, má stále „výpadky”. Drogy môžu poškodiť schopnosť sústrediť sa, pracovať, učiť sa — môžu skrátka zničiť život.

    Napriek tomu, že nebezpečenstvá a riziká drog sú celkom zrejmé a sú stále viac a viac dokumentované, ľudia ich stále berú.

     Prečo?

     Ked’ má človek depresiu alebo trpí bolesťami, a ked’ mu liečba neprináša telesnú davu, nakoniec sám objaví, že drogy odstraňujú príznaky jeho stavov.

     To isté platí pre „psychosomatické” bolesti. Termín „psychosomatický” znamená, že myseľ spôsobuje telesné onemocnenia alebo choroby spôsobené prostredníctvom mysle. „Psycho” znamená myseľ a „soma” sa vzťahuje na telo.

Takmer vo všetkých prípadoch psychosomatických bolestí, chorôb alebo ťažkostí sa človek pokúšal dopátrať po nejakom lieku.

     Ked’ nakoniec zistí, že mu úľavu poskytujú len drogy, poddá sa im a stane sa na nich závislý, často až do bodu, kedy už bez nich nemôže byť.

     Keby pred rokmi existovalo akékoľvek iné riešenie, väčšina ľudí by ho zvolila. Ked’ sa im ale povie, že neexistuje žiadny liek, že ich bolesti sú „imaginárne”, život sa pre nich stáva neznesiteľný. Môžu sa stať chronickými konzumentmi drog a hrozí im závislost’.

     Doba, za ktorú sa ľudia stanú závislí, sa pochopiteľne líši. Samotný problém môže byt’ len „smútok” alebo „vyčerpanosť”. Schopnost’ čeliť životu je v každom prípade znížená.

     Každá látka, ktorá prináša úl’avu alebo robí život telesne alebo mentálne znesiteľnejší, potom bude vítaná.

     Psychosomatické choroby sú veľmi rozšírené v nepokojnom a neistom prostredí.

     Kým teda akákoľvek vláda zasiahne príliš tvrdo proti rastúcemu používaniu drog, mala by si uvedomit’, že ide o príznak neúspešnej psychoterapie. Sociológovia, psychológovia, psychiatri a ministri zdravotníctva nedokázali zabrániť rozširovaniu psychosomatických chorôb.

     Je príliš jednoduché dávať za vinu drogový problém „sociálnym nepokojom” alebo „tempu modernej spoločnosti”.

     Neoddiskutovateľnosť skutočností však je, že až doposiaľ neexistovala žiadna účinná psychoterapia, ktorá by našla široké použitie. Výsledkom je populácia závislá na drogách.

     Zistilo sa, že narkomani začali brat’ drogy z dôvodu telesného utrpenia alebo beznádeje.

     Ten, kto užíva drogy kvôli bolesti a všeobecnej beznádeji, ich bude brať i nad’alej. Napriek tomu, že nechce byt’ závislý, neverí, že existuje iné východisko.

     Správnym liečením je však možné drogovú závislosť plne zvládnut’.

     Akonáhle sa človek cíti zdravší a tiež mentálne a telesne schopnejší bez drog než s drogami, prestane ich potrebovať.

     Drogovú závislosť psychiatria odbíja ako „nedôležitú” a spoločenskému problému konzumácie drog nevenujú psychiatri žiadnu pozornosť — skôr naopak, pretože oni sami zaviedli a spopularizovali LSD. A mnohí z nich ich propagujú a rozširujú.

     Vládne organizácie zjavne nedokázali zastavit’ nárast užívania drog. A dodnes neexistovala žiadna skutočná alebo všeobecne rozšírená liečba.

     Riziko konzumenta drog, dokonca aj potom, čo prestal brať drogy, spočíva v tom, že máva neočakávané „výpadky”, obdobia nezodpovednosti a je náchylný ľahko ochorieť.

     Scientologická technológia dokáže odstrániť vážne škody u človeka, ktorý užíval drogy, a zároveň urobiť d’alšiu závislosť zbytočnou a daným človekom nechcenou.

     Scientológia nemá žiadny záujem na politických alebo spoločenských aspektoch rôznych druhov drog alebo dokonca na samotnom užívaní drog. Drogy však predstavujú rastúcu hrozbu mentálnemu a duchovnému pokroku — čo je skutočným poslaním Scientológie.

     Scientológia tak obsahuje presnú technológiu, ktorá nielen že človeka bezbolestne zbaví drog, ale tiež zvládne ich telesné, mentálne a duchovné následky a nájde a celkom odstráni pôvodné príčiny, prečo niekto začal drogy užívať. Toto s istotou nedokáže nič iné.

 

 

Drogy a ich účinky na myseľ

     Drogy sú v podstate jedy. Ich účinok je určovaný užitým množstvom. Malé množstvo stimuluje (zvyšuje aktivitu). Väčšie množstvo účinkuje ako sedatívum (potláča aktivitu). Veľké množstvo pôsobĺ ako jed a môže byť smrteľné.

     Toto platí pre všetky drogy. Každá vyžaduje len rozdielne množstvo.

     Kofeín je droga, takže káva nám môže poslúžiť ako príklad. Sto šálok kávy by človeka pravdepodobne zabilo. Desat’ šálok by ho asi uspalo. Dve alebo tri šálky stimulujú. Je to veľmi rozšírená droga. Nie je obzvlášť škodlivá, pretože sa jej musí použiť veľké množstvo, aby sa dosiahol účinok. Je preto známa ako stimulant.

     Arzén je známy ako jed. Napriek tomu pôsobí nepatrné množstvo arzeniku ako stimulant. Väčšia dávka človeka uspí a niekoľko málo miligramov človeka zabije.

     Existuje však mnoho drog, ktoré majú ďalší vedľajší účinok: priamo ovplyvňujú myseľ.

     Aby sme dobre porozumeli mentálnemu účinku drog, musíme vedieť niečo o tom, čo je myseľ. Mysel’ nie je mozog. Skladá sa zo záznamov myšlienok, záverov, rozhodnutí, pozorovaní a vnemov človeka nahromadených počas jeho celého života. Scientológia objavila, že mysel’ je komunikačným a riadiacim systémom medzi thetanom a jeho okolím. Thetanom rozumieme človeka samotného, duchovnú bytost’ — nie jeho telo alebo meno, hmotný vesmír, myseľ alebo niečo také.

     Najzjavnejšiu časť mysle pozná každý človek, ktorý sa nenachádza vo vážnom stave. Je to mentálny obrazový záznam.

     S touto vecou, nazývanou myseľ, sa spájajú rôzne javy. Niektorí ľudia zavrú oči a vidia len čerň, zatiaľ čo iní vidia obrázky.

     Thetan prijíma prostredníctvom komunikačného systému zvaného myseľ najrôznejšie dojmy, vrátane priamych pohľadov na hmotný vesmír. Okrem toho prijíma dojmy z minulých činností a — čo je najdôležitejšie — sám si vytvára predstavy o veciach v minulosti a budúcnosti, nezávislých na momentálnych podnetoch.

     Človek, ktorý bral drogy, si okrem telesných činiteľov s tým spojených uchováva mentálne obrazové záznamy týchto drog a ich účinkov. Mentálne obrazové záznamy sú trojrozmerné farebné obrazy so zvukom, pachmi a všetkými d’alšími vnemami, doplnené závermi alebo úvahami jedinca. Sú to mentálne kópie vlastných vnemov, ktoré sa odohrali niekedy v minulosti, napriek tomu, že v stavoch bezvedomia alebo zníženého vedomia ležia pod prahom jedincovho vedomia. Napr. osoba, ktorá brala LSD, si uchová „obrazy” tohto zážitku vo svojej mysli spolu so záznamami zrakových a telesných pocitov, pachov, zvukov atď., ktoré sa vyskytli, ked’ bola pod vplyvom LSD.

     Povedzme, že si niekto vzal jedného dňa LSD, ked’ bol s priateľmi v zábavnom parku, a medzi skúsenosti tohto dňa patrila žalúdočná nevoľnosť a závrate, hádka s priateľom, pocit smútku a neskôr vyčerpanosti. Mal by mentálne obrazové záznamy celej udalosti.

     Neskôr, pokiaľ sa v jeho okolí vyskytne dostatok podobností s jednotlivými časťami tejto minulej udalosti, môže zažiť znovuoživenie tejto udalosti. Následkom toho môže pocítiť nevoľnosť, závrate, smútok, vyčerpanosť — to všetko bez zjavnej príčiny. To je známe ako restimulácia: znovuoživenie minulej spomienky následkom podobných okolností v prítomnosti, ktoré sa približujú okolnostiam z minulosti.

     Také mentálne obrazové záznamy môžu byť tiež znovuoživené pozostatkami drog, pretože prítomnosť týchto drog v telesných tkanivách môže stimulovať skoršie zážitky s drogami.

     Ak použijeme vyššie uvedený príklad človeka, ktorý si vzal LSD, pozostatky drogy, ktoré sú stále v jeho telesných tkanivách, môžu niekedy v budúcnosti — možno niekoľko rokov potom — vyvolať restimuláciu zážitku s LSD. Mentálne obrazové záznamy sú znovuoživené a on prežíva rovnaké pocity nevol’nosti, závratov a vyčerpanosti a cíti smútok. Nevie prečo. Môže tiež vnímať mentálne záznamy osôb, s ktorými vtedy bol, a súčasne prichádzajú zrakové vnemy, zvuky a pachy.

     To sú účinky na myseľ, ktoré sú spôsobené skorším užívaním drog. Užívanie drog v prítomnosti však vytvára podobný a omnoho bezprostrednejší účinok na myseľ.

     Ak človek užíva také drogy, ako je marihuana, meskalín, ópium, morfium alebo heroín, môžu sa „zapnúť” mentálne obrazové záznamy z minulosti alebo môžu byť restimulované pod prahom vedomia človeka a spôsobiť, že bude vnímať niečo iné ako to, čo sa skutočne deje.

     Preto je narkoman, ktorého máte pred svojimi očami, ktorý je očividne v rovnakej miestnosti ako ste vy, a ktorý sa zaoberá rovnakými vecami, v skutočnosti len čiastočne tu a čiastočne v nejakej minulej udalosti.

     Vyzerá, že je tu. V skutočnosti nie je plne v prítomnosti.

     To, čo sa deje pre racionálneho pozorovateľa, nie je to, čo sa deje pre neho.

     Preto tiež nerozumie výrokom iného človeka, ale pokúša sa ich zaradiť do svojej zložitej reality. Aby ich mohol zaradiť, musí ich pozmeniť.

 

 

     Narkoman si môže byť napr. istý tým, že pomáha niekomu opravovat’ podlahu, ale v skutočnosti bráni skutočnej práci, ktorá tkvie v umývaní podlahy. Preto vnáša do záležitosti zmätok, ked’ „niekomu pomáha” umývať podlahu.

Vzhľadom k tomu, že on podlahu opravuje, musí byť ‘žiadosť „podaj mi metlu na umývanie” interpretovaná ako „podaj mi kladivo”. Násada metly je však dlhšia ako násada kladiva, a preto prevrhne vedro.

     Tento stav môže mať ľahšiu formu, pri ktorej vidíme človeka robiť príležitostné chyby. Môže to byť veľmi vážny stav úplného šialenstva, ked’ sa udalosti, ktoré on vidí, celkom líšia od udalostí, ako ich vníma ktokoľvek iný. Môže to byť čokoľvek medzi tým.

     Nie je to tak, že nevie, čo sa deje. Je to tak, že vníma niečo iné ako v prítomnosti prebiehajúce udalosti.

     Ostatní ľudia mu tak pripadajú hlúpi, nerozumní alebo vyšinutí. Vzhľadom k tomu, že ich konania a príkazy nezodpovedajú tomu, čo on celkom jasne a zreteľne vidí prebiehať, nie sú „oni” pri zmysloch. Príklad: Skupina ľudí sťahuje nábytok. Všetci, až na jedného, jednoducho sťahujú nábytok. Pripadá mu, že sťahuje „geometrické tvary do mraku”. Preto robí chyby. Pretože ostatní do neho nevidia, považujú ho len za jedného z nich a nechápu, „prečo to tak kazí”.

     Takí ľudia, ako napr. narkomani a duševne chorí, sa teda nachádzajú buď čiastočne, alebo úplne na zjavne odlišnej časovej stope „prítomných” udalostí.

     Môže sa stať, že človek vezme drogu preto, aby unikol z neznesiteľnej prítomnosti alebo z vedomia vôbec.

     Niektoré osoby sa potom nenavracajú úplne do prítomnosti.

     Thetan môže tiež uniknúť z neznesiteľnej prítomnosti útekom do minulosti, čo sa môže stať dokonca aj bez drog.

     Narkoman, ani duševne chorý sa vo väčšej či menšej miere nevracajú do prítomnosti. Preto sa tiež domnievajú, že sa pohybujú po odlišnej časovej stope, než na ktorej sa naozaj nachádzajú.

     To sú skutočnosti, na ktorých sa zakladá podivné ľudské správanie. Vzhľadom k tomu, že vnímanie a subjektívna realita takej osoby sa do väčšej či menšej miery líši od objektívnej reality ostatných, taká osoba ruší okolie a narušuje hladké fungovanie akejkol’vek skupiny — od rodiny cez firmu až k národu.

     Takých ľudí poznáme všetci, takže to v súčasnej civilizácii nie je nič nezvyčajne. Náhla poznámka, ktorá nedáva zmysel, a ktorá nemá s témou rozhovoru ani tú najmenšiu súvislosť, prázdny pohľad, ktorý nasleduje ako reakcia na niečí pokyn alebo poznámku — za tým všetkým sa nárny skrva imaginárny svet, ktorý je otrasený našimi pokusmi niečo dosiahnuť v prítomnosti.

     Vplyv drog tak ide omnoho d’alej než ich okamžité účinky a často ovplyvňuje popri konzumentovi mnoho d’alších. Následky môžu byt’ veľmi škodlivé. To platí nielen o nelegálnych pouličných drogách, ale tiež o lekárskych drogách, ktoré majú ľud’om pomáhať.

 

Lieky proti bolesti

     Lekári a iní predpisujú upokojujúce prostriedky, ako je acylpirín, sedatíva a uspávacie prostriedky, pretože majú pochopiteľné želanie zmenšit’ bolesť.

     V chémii ani medicíne však nebolo nikdy presne známe ako, alebo prečo tieto prostriedky účinkujú. Také prípravky pochádzajú z náhodných objavov, že „toto a tamto tlmí bolesť”.

     Existujúce prípravky nepôsobia vždy rovnako a často majú veľmi škodlivé vedľajšie účinky.

     Vzhľadom k tomu, že dôvod ich pôsobenia nebol známy, sa v biochémii — v chémii životných procesov a látok — dosiahli veľmi malé pokroky. Keby boli známe a prijaté dôvody ich pôsobenia, dokázali by chemici možno vyvinúť skutočne upokojujúce prostriedky s minimálnymi vedľajšími účinkami.

     Bolesť alebo ťažkosti psychosomatickej povahy pochádzajú z mentálnych obrazových záznamov vytvorených thetanom, ktoré doliehajú na telo alebo ho ovplyvňujú. Napr. mentálny obrazový záznam minulej udalosti, keď si človek zlomil pažu, môže byť v prítomnosti znovuoživený, pôsobiť tak na telo a spôsobiť bolesť v tej samej paži.

Ako sa zistilo klinickým testom, acylpirín a iné upokojujúce lieky majú spôsobovať nasledujúce:

A. zabrániť thetanovi vo vytváraní mentálnych obrazových záznamov

a k tomu

B. zabrániť elektrickej vodivosti nervových dráh.

     To spôsobuje, že thetan je hlúpy, má výpadky, je zábudlivý, má preludy a stane sa nezodpovedným. Dostáva sa do akéhosi stavu „zdrevenenosti”, je necitlivý a znecitlivený, neschopný a samozrejme nedôveryhodný — je v skutočnosti nebezpečím pre svojich blížnych.

 

 

Ked’ účinok liekov pominie alebo začne miznúť, vracia sa schopnosť vytvárať mentálne obrazové záznamy a „zapne” somatihá (telesné pocity, choroby alebo bolesti či ťažkosti) omnoho silnejšie. Jedným z riešení, ktoré na to človek má, je viac drog. Nehľadiac na heroínovú závislosť, existujú aj ľudia závislí na acylpiríne. Nutkanie pramení z túžby zbaviť sa znovu somatík a nežiaducich pocitov. Bytosť stále víac a viac „drevenie” a vyžaduje stále častejšie väčšie dávky.

   Človek, ktorý berie drogy, býva zvyčajne veľmi sexuálne stimulovaný — spočiatku. Ale po prvých sexuálnych vzrušeniach je stále ťažšie dosiahnut’ stimuláciu sexuálnych pocitov. Snaha dosiahnuť ich sa stáva nutkavou, zatiaľ čo sama o sebe stále menej uspokojuje.

     Cyklus drogovo podmienenej restimulácie mentálnych obrazov (alebo tvorenie všeobecne) môže spočiatku zvýšiť tvorivosť a nakoniec ju celkom potlačiť.

     Keby sme sa zaoberali problémom utíšenia bolesti biochemicky, potom by bol najmenej škodlivým upokojujúcim liekom taký liek, ktorý by potláčal tvorenie mentálnych obrazových záznamov, a pritom mal za následok len minimálnu „zdrevenenosť” alebo hlúposť; súčasne by sa musel ľahko rozpúšťať v tele tak, aby rýchlo zmizol z nervov a organizmu.

     Existujú nežiaduce pocity, ktoré sa liekmi a drogami zablokujú, ale existuje tiež celá oblasť žiaducich pocitov, a lieky a drogy zablokujú všetky pocity.

     V prospech liekov a drog môže hovoriť len to, že prinášajú krátke a rýchle zabudnutie bezprostrednej bolesti a umožňujú človeka ošetriť, aby sa v jeho tele niečo napravilo. Ale i toto sa vzťahuje len na osoby, u ktorých sa ich bolesť nedá zvládnuť nijako inak.

     Obratnosť, schopnosť a bystrosť sú hlavnými faktormi, ktoré zabraňujú tomu, aby sa človek dostal do bolestivých situácií. Ale s drogami a liekmi všetky tieto schopnosti miznú. Lieky a drogy vás teda pripravujú na to, aby ste sa dostali do situácií, ktoré sú skutočne katastrofálne, a starajú sa o to, aby ste v tomto stave zostali.

     Človek si môže vybrať, či bude mŕtvy s liekmi či drogami alebo nažive bez nich. Lieky a drogy okrádajú život o pocity a radosti, ktoré sú tak či tak tými jedinými dôvodmi, prečo človek vlastne žije.