Realita

     Realita môže byť definovaná ako „to, čo vyzerá, že existuje“. Realita je v zásade zhoda. Reálne je to, na čom sa zhodneme, že je reálne.

     Realitu, realitu hmotného sveta, vnímame prostredníctvom rôznych kanálov; niečo vidíme očami, niečo počujeme ušami, niečo cítime nosom, niečoho sa dotýkame rukami a potom sa rozhodneme, že niečo existuje. Ale jediný spôsob, ako to poznáme, je prostredníctvom našich zmyslov a tieto zmysly sú umelé kanály. Nie sme v priamom kontakte s hmotným svetom. Sme s ním v kontakte prostredníctvom našich zmyslových kanálov.

     Tieto zmyslové kanály môžu byť otupené. Človek napríklad stratí svoj zrak a z jeho pohľadu nie je v hmotnom vesmíre žiadne svetlo, tvar, farba či hĺbka. Stále to však pre neho znamená realitu, ale nie je to tá istá realita, akú majú iní ľudia. Inými slovami, nie je schopný urobiť si úplnú predstavu o hmotnom vesmíre bez svojho zraku. Hmotný vesmír sa teda poznáva pomocou týchto zmyslov.

     Dvaja ľudia sa pozrú na stôl a zhodnú sa na tom, že to je stôl. Je vyrobený z dreva a je hnedý. Súhlasia s tým. Samozrejme tým myslíme, že keď jeden človek povie „hnedá“ a druhý počuje „hnedá“, tak hnedá môže byť pre prvého v skutočnosti purpurová, ale on súhlasí s tým, že to je hnedá, pretože po celý život ľudia označovali túto farebnú vibráciu slovom „hnedá“. Pre druhého človeka môže byť v skutočnosti červená, ale ju rozpozná ako hnedú. Tak obaja ľudia súhlasia, aj keď možno každý z nich vidí niečo iné. No súhlasia s tým, že je to hnedá, že je to drevo a že je to stôl. Naraz vstúpi do dverí tretí človek, pozrie sa na tú vec a povie: Jéj, slon! “

     Prvý človek povie: „Čo nevidíš, že je to stôl? Slony sú…“

     „Nie, je to slon!“ odpovie tretí.

     Prví dvaja muži si povedia, že je blázon. Nesúhlasí s nimi. Pokúšajú sa s ním ďalej komunikovať? Nie. Nesúhlasí s nimi. Nesúhlasí s ich realitou. Cítia k nemu afinitu? Nie. Povedia: „Ten človek je blázon. Nemáme ho radi. Nechceme ho tu.“

     Povedzme, že sa dvaja ľudia hádajú a jeden povie: „Tento stôl je vyrobený z dreva.“ A druhý povie: „Nie, nie je. Je vyrobený z kovu, ktorý je natretý tak, aby vyzeral ako drevo.“ Začnú sa o tom dohadovať, snažia sa dosiahnuť súhlas, ale nedarí sa im to. Potom príde niekto ďalší, pozrie sa na stôl a povie: „No, v skutočnosti sú nohy natreté tak, aby vyzerali, akože sú z dreva, ale vrch je z dreva, je to hnedé a je to stôl.“ Prví dvaja tak dosiahnu súhlas. Cítia k sebe afinitu. Odrazu k sebe pocítia priateľstvo a sú priateľskí k človeku, ktorý ten problém vyriešil. Dosiahli súhlas a teda spolu komunikujú.

     Realita jedinca sa môže skladať iba z jeho interpretácie zmyslového vnímania, ktoré prijíma. Pomerná nespoľahlivosť týchto údajov sa jasne prejavuje v rozdielnych výpovediach popisujúcich napr. automobilovú nehodu. Ľudia, ktorí študovali tento jav, podávajú správy, že existuje výrazný rozdiel v tom, ako rôzni pozorovatelia popisujú tú istú situáciu. Inými slovami, realita tejto situácie sa líšila v detailoch pre každého z pozorovateľov. V skutočnosti existuje široká oblasť zhody, nesmieme rozsiahla, ako bežná zhoda ľudstva. Toto je zem. My sme ľudia. Automobily sú automobily. Sú poháňané výbuchom istých chemikálií. Vzduch je vzduch. Slnko je na oblohe. Zvyčajne existuje zhoda, že sa prihodila nehoda. Okrem tejto základnej oblasti zhody existujú rozdielne interpretácie reality.

     Prakticky vzaté, realita sa skladá z toho, ako ju vnímame, a vaše vnímanie reality sa do značnej miery skladá z toho, čo si dokážete povedať s ostatnými ľuďmi.

 

| Predchádzajúca | Obsah | Nasledujúca strana » |