Afinita, realita a komunikácia

     V Scientológii existujú tri faktory (činitele), ktoré sú najdôležitejšie v zvládaní života. Tieto tri faktory odpovedajú na otázky: “Ako by som mal hovoriť s ľuďmi?”, “Ako môžem odovzdať ľuďom nové myšlienky?”, “Ako zistím, čo si ľudia myslia?”, “Ako lepšie zvládnem svoju prácu?”.

     Tieto tri faktory sú v Scientológii nazvané trojuholníkom ARK (vyslovujeme Á – ER – KÁ skôr ako ark), čo je jeden z doteraz najužitočnejších zostavených termínov.

     Trojuholník ARK sa nazýva trojuholníkom preto, že má tri vzájomne súvisiace body. Prvý z týchto bodov je afinita (náklonnosť), druhý realita a tretí – najdôležitejší bod – je komunikácia.

   Tieto tri faktory sú vo vzájomnom vzťahu. Afinitou sa rozumie emocionálna reakcia. Tým mienime pocit náklonnosti alebo jeho nedostatok, emócie alebo záporné emócie (iracionálne alebo nevhodné emócie) spojené so životom. Realitou máme na mysli pevné predmety, skutočné veci v živote a komunikáciou myslíme vzájomnú výmenu myšlienok medzi dvoma terminálmi (osobami, ktoré môžu prijímať, prenášať alebo vysielať komunikáciu). Bez afinity neexistuje realita alebo komunikácia. Bez reality nemôže byť afinita a komunikácia, a bez komunikácie neexistuje afinita ani realita.

     Použitie trojuholníka ARK v každodenných životných situáciách, s ktorými sa stretávame v živote, vyžaduje porozumenie každej zo súčastí tohto trojuholníka a ich vzájomným vzťahom.

 

 

 

| Predchádzajúca | Obsah | Nasledujúca strana » |

Afinita

     Prvým vrcholom trojuholníka je afinita.

     Základná definícia afinity, je úvaha vzdialenosti, či už dobrej alebo zlej. Najzákladnejšou funkciou úplnej afinity by bola schopnosť zaujať s niečím alebo s niekým rovnaký priestor.

     Slovo afinita je tu použité vo význame lásky, obľuby alebo každého ďalšieho emočného postoja. Afinita je v Scientológii chápaná ako niečo, čo má mnoho stránok. Je to premenlivá charakteristika. Afinita je tu použitá ako slovo v zmysle „stupeň obľúbenosti“.

     Človek bez afinity by nebol človekom. Každý živočích má do istej miery afinitu, ale človek je schopný mimoriadne veľkého cítenia. Dlho predtým, ako sa organizoval do miest, zoskupoval sa do kmeňov a klanov. Pred kmeňmi a klanmi istotne existovali tlupy. Inštinktívna potreba afinity s ostatnými ľudskými bytosťami bola už dávno rozpoznaná a zdomácnenie iných zvierat človekom ukazuje, že táto afinita presahuje aj k iným živočíšnym druhom. Dalo by sa odhadnúť, že rasa, ktorá by ako prvá vyvinula afinitu k najvyššiemu stupňu, by sa stala dominantnou rasou na akejkoľvek planéte a toto sa tiež potvrdilo.

     Deti sú plné afinity. Nemajú afinitu iba k otcovi, matke, bratovi a sestre a ku svojim vrstovníkom, s ktorými sa hrajú, ale i ku svojich psom, mačkám a zatúlaným psom. Ale afinita siaha ešte ďalej. Môžete cítiť afinitu k predmetom: „Veľmi sa mi páči, že na dreve sú vidieť letokruhy.“ Existuje pocit jednoty so zemou, modrou oblohou, dažďom, mlynom, veľkým kolesom a kvákajúcim žabiakom, čo je afinita.

     Afinita nikdy neznamená identifikáciu (plné stotožnenie sa s pocitmi alebo záujmami niekoho iného), ani nejde tak ďaleko ako empatia (schopnosť alebo stav, kedy si človek predstavuje, že je niekým iným a dokonca s ním má rovnaké myšlienky alebo pocity). Keď máte afinitu pre čokoľvek, zostávate stále sami sebou, ale tiež cítite podstatu veci, ku ktorej máte afinitu. Zostávate sami sebou a aj tak sa približujete k predmetu, ku ktorému máte afinitu. Nie je to zväzujúca charakteristika. Keď dávame afinitu, nie sú pri tom nitky, ktoré by priväzovali. Pre príjemcu nie je povinná a ani za ňu nenesie zodpovednosť. Je čistá, ľahká a prirodzená a prúdi z jedinca tak ľahko, ako slnečné lúče.

     Afinita vyvoláva afinitu. Človek, ktorý je plný tejto charakteristiky, automaticky zistí, že ľudia v jeho blízkosti začínajú byť tiež naplnení afinitou. Má upokojujúci, hrejivý a srdečný vplyv na všetkých, ktorí sú schopní ju prijímať a dávať.

     Môžete ľahko pozorovať stupeň afinity medzi jedincami alebo skupinami. Napr. dvaja ľudia, ktorí sa spolu rozprávajú, k sebe afinitu pociťujú alebo nepociťujú. Pokiaľ nie, budú sa hádať. Ak áno, musia mať ďalšie dve veci: musia mať rovnaký spoločný pohľad na realitu a musia byť schopní túto realitu jeden druhému komunikovať.

     To nás privádza k ďalšiemu vrcholu trojuholníka: realite.

 

Realita

     Realita môže byť definovaná ako „to, čo vyzerá, že existuje“. Realita je v zásade zhoda. Reálne je to, na čom sa zhodneme, že je reálne.

     Realitu, realitu hmotného sveta, vnímame prostredníctvom rôznych kanálov; niečo vidíme očami, niečo počujeme ušami, niečo cítime nosom, niečoho sa dotýkame rukami a potom sa rozhodneme, že niečo existuje. Ale jediný spôsob, ako to poznáme, je prostredníctvom našich zmyslov a tieto zmysly sú umelé kanály. Nie sme v priamom kontakte s hmotným svetom. Sme s ním v kontakte prostredníctvom našich zmyslových kanálov.

     Tieto zmyslové kanály môžu byť otupené. Človek napríklad stratí svoj zrak a z jeho pohľadu nie je v hmotnom vesmíre žiadne svetlo, tvar, farba či hĺbka. Stále to však pre neho znamená realitu, ale nie je to tá istá realita, akú majú iní ľudia. Inými slovami, nie je schopný urobiť si úplnú predstavu o hmotnom vesmíre bez svojho zraku. Hmotný vesmír sa teda poznáva pomocou týchto zmyslov.

     Dvaja ľudia sa pozrú na stôl a zhodnú sa na tom, že to je stôl. Je vyrobený z dreva a je hnedý. Súhlasia s tým. Samozrejme tým myslíme, že keď jeden človek povie „hnedá“ a druhý počuje „hnedá“, tak hnedá môže byť pre prvého v skutočnosti purpurová, ale on súhlasí s tým, že to je hnedá, pretože po celý život ľudia označovali túto farebnú vibráciu slovom „hnedá“. Pre druhého človeka môže byť v skutočnosti červená, ale ju rozpozná ako hnedú. Tak obaja ľudia súhlasia, aj keď možno každý z nich vidí niečo iné. No súhlasia s tým, že je to hnedá, že je to drevo a že je to stôl. Naraz vstúpi do dverí tretí človek, pozrie sa na tú vec a povie: Jéj, slon! “

     Prvý človek povie: „Čo nevidíš, že je to stôl? Slony sú…“

     „Nie, je to slon!“ odpovie tretí.

     Prví dvaja muži si povedia, že je blázon. Nesúhlasí s nimi. Pokúšajú sa s ním ďalej komunikovať? Nie. Nesúhlasí s nimi. Nesúhlasí s ich realitou. Cítia k nemu afinitu? Nie. Povedia: „Ten človek je blázon. Nemáme ho radi. Nechceme ho tu.“

     Povedzme, že sa dvaja ľudia hádajú a jeden povie: „Tento stôl je vyrobený z dreva.“ A druhý povie: „Nie, nie je. Je vyrobený z kovu, ktorý je natretý tak, aby vyzeral ako drevo.“ Začnú sa o tom dohadovať, snažia sa dosiahnuť súhlas, ale nedarí sa im to. Potom príde niekto ďalší, pozrie sa na stôl a povie: „No, v skutočnosti sú nohy natreté tak, aby vyzerali, akože sú z dreva, ale vrch je z dreva, je to hnedé a je to stôl.“ Prví dvaja tak dosiahnu súhlas. Cítia k sebe afinitu. Odrazu k sebe pocítia priateľstvo a sú priateľskí k človeku, ktorý ten problém vyriešil. Dosiahli súhlas a teda spolu komunikujú.

     Realita jedinca sa môže skladať iba z jeho interpretácie zmyslového vnímania, ktoré prijíma. Pomerná nespoľahlivosť týchto údajov sa jasne prejavuje v rozdielnych výpovediach popisujúcich napr. automobilovú nehodu. Ľudia, ktorí študovali tento jav, podávajú správy, že existuje výrazný rozdiel v tom, ako rôzni pozorovatelia popisujú tú istú situáciu. Inými slovami, realita tejto situácie sa líšila v detailoch pre každého z pozorovateľov. V skutočnosti existuje široká oblasť zhody, nesmieme rozsiahla, ako bežná zhoda ľudstva. Toto je zem. My sme ľudia. Automobily sú automobily. Sú poháňané výbuchom istých chemikálií. Vzduch je vzduch. Slnko je na oblohe. Zvyčajne existuje zhoda, že sa prihodila nehoda. Okrem tejto základnej oblasti zhody existujú rozdielne interpretácie reality.

     Prakticky vzaté, realita sa skladá z toho, ako ju vnímame, a vaše vnímanie reality sa do značnej miery skladá z toho, čo si dokážete povedať s ostatnými ľuďmi.

 

Komunikácia

    Tretím a najdôležitejším vrcholom trojuholníka ARK je komunikácia. Aby sme porozumeli, z čoho sa skladajú medziľudské vzťahy v tomto svete, je v ľudských vzťahoch tento vrchol dôležitejší ako druhé dva vrcholy trojuholníka. Komunikácia je riešenie pre všetky záležitosti. Komunikácia je východiskom pre všetky veci. Dokáže vyriešiť všetko.

Ako spolu ľudia nadväzujú komunikáciu?

     Aby mohlo dôjsť ku komunikácii, musí existovať zhoda a afinita. Aby nastala afinita, musí existovať zhoda o realite a komunikácii. Aby bola realita a zhoda, musí existovať afinita a komunikácia ― jedno, druhé, tretie. Ak odstránite afinitu, komunikácia a realita zmizne. Ak odstránite realitu, zmizne komunikácia a afinita. Ak odstránite komunikáciu, zmiznú všetky.

     Existuje niekoľko spôsobov k zablokovaniu komunikačnej línie (cesta, po ktorej sa komunikácia prenáša od jednej osoby k druhej). Jeden spôsob je prerušiť ju, ďalší urobiť ju tak bolestivú, že ju osoba, ktorá ju prijíma, preruší, a ďalší je naložiť na ňu toľko, až sa zapchá. Toto sú tri veľmi dôležité veci, ktoré je potrebné o komunikačnej línii poznať. Komunikácia musí byť okrem toho dobrou komunikáciou: potrebné údaje musia byť vysielané potrebným smerom a prijímané.

     Všetko, o čom je komunikácia, sa mimochodom bude týkať reality a afinity hmotného sveta. Diskusie budú o tom, či existuje afinita alebo neexistuje, či existuje alebo neexistuje zhoda, a budú existovať tam, kde panuje nesúhlas ohľadom hmotného sveta.

     Afinita sa dá vybudovať mnohými spôsobmi. Môžete si vybudovať afinitu, keď hovoríte s ľuďmi. Ale pamätajte si, že sa tu bavíme o komunikácii a nie iba o rozprávaní. Existuje veľa, veľa spôsobov, ako komunikovať. Dvaja ľudia môžu sedieť, pozerať sa na seba a byť tak spolu v komunikácii. Jeden zo spôsobov nadviazania komunikácie je komunikácia pomocou hmatu. Môžete sa maznať s mačkou a mačka nato začne priasť, medzi vami a mačkou prebieha komunikácia. Môžete si s niekým potriasť ruku, a tak medzi vami prebehne komunikácia, pretože hmat tu zohráva svoju úlohu. Ľudia zo starej školy, ktorí si myslia, že život je „boj zubami-nechtami”, že každý nenávidí každého a že všetci sa nachádzajú v defenzíve (obrane), a preto musíme všetkých prinútiť, aby sa stali spoločenskými živočíchmi, hovoria, že dôvod, prečo si ľudia potriasajú rukami, je ten, aby ukázali, že v nich nemajú žiadnu zbraň. Nie je to tak ― je to komunikácia. Vo Francúzsku, Taliansku, Španielsku a v ďalších štátoch sa ľudia objímajú; existuje tam potom veľa dotykov a takýto dotyk je komunikácia.

 

Ak je na tom človek s komunikáciou naozaj zle a vy za ním prídete a potľapkáte ho po pleci, tak trochu sa uhne (myslí si, že všetko spôsobuje bolesť), aj keď na to nič nehovorí, zistíte, že čo sa týka rečovej komunikácie, je tiež mimo. Pokúšate sa mu niečo povedať. „Viete, myslím si, že je to celkom dobrý projekt, ten projekt 342A, a myslím si, že by sme sa do neho mali pustiť.“ Ten človek sa posadí, pozrie sa na vás, kývne na to, potom pôjde a dokončí projekt 36.

     A vy mu poviete: „Projekt 36 bol zamietnutý. Už v tom projekte nechceme vôbec pokračovať.“ On si je ale sotva vedomý, že k nemu hovoríte. Vyhne sa všetkému, čo hovoríte. Alebo k vám môže začať hovoriť s takou intenzitou, že nebudete mať šancu povedať mu, že chcete urobiť projekt 342A. A takto sa vám vyhýba. Inými slovami, nie je s vami v komunikácii. A preto je jeho afinita na nízkej úrovni a súhlasiť s vami takisto nebude. Ale pokiaľ budete schopní získať jeho súhlas, jeho komunikácia sa začne zlepšovať a afinita tiež.

     Toto je asi ten najdôležitejší údaj, ktorý existuje v oblasti medziľudských vzťahov.

     Môžete si vziať akúkoľvek skupinu ľudí, ktorí pracujú na nejakom projekte, a pozrieť sa na vedúceho a pracovníkov, a budete schopní povedať, či sú títo ľudia jeden s druhým v komunikácii, alebo nie. Ak nie sú, nepracujú ako koordinovaný tím. Nie sú spolu v komunikácii možno preto, že sa nezhodli na tom, čo robia.

     Všetko, čo musíte urobiť, je vziať tú skupinu, zvolať ich dohromady a povedať: „Čo robíte?“ Nepýtate sa vedúceho, pýtate sa jeho a celej skupiny: „Čo to chlapi robíte?“

     Jeden z nich povie: „Zarábam štyridsať dolárov týždenne. To je to, čo robím.“ Ďalší povie: „No, som rád, že každý deň môžem vypadnúť z domu. Moja stará je poriadne otravná.“ Ďalší povie: „No, ja sa v skutočnosti občas dostanem k riadeniu nákladiaka a to sa mi páči, a to ostatné znesiem – riadim nákladiak, musím sa nejako živiť.“ Ďalší, ak je úprimný, povie: „Zostávam v tejto práci, pretože nenávidím nášho vedúceho, je to pekný podliak. Budem šťastný, keď budem môcť zasvätiť svoj život tomu, aby som mu jeho život nejakým spôsobom „osladil“. On potom tiež spozná, aké to je, keď je niekto podliak.“

     A vy ste sa po celú dobu domnievali, že si tí ľudia mysleli, že zarovnávajú cestu. Nikto z nich si nemyslel, že zarovnávajú cestu. Mysleli si, že cestu budujú. Nikto z nich cestu nebudoval. Nikto z nich ju dokonca ani nezarovnával.

     Táto skupina je možno nešťastná a nevýkonná, napriek tomu ich zvoláte dohromady a poviete: „No, viete, raz bude po tejto ceste jazdiť ohromne veľa áut. Možno, že občas nabúrajú, ale množstvo áut cez ňu prejde. Vy, chlapi, túto cestu staviate. Je to poriadna drina. Ale niekto to urobiť musí. Veľa ľudí vám, chlapci, poďakuje za to, že ste túto cestu vybudovali. Viem, že vám je to jedno, ale toto je v skutočnosti to, čo robíte. Teraz by som od vás rád počul nejaké návrhy, ako by sme mohli výstavbu tejto cesty o niečo zlepšiť.“ Odrazu cestu buduje celá skupina. Afinita, realita a komunikácia sa naraz zvýšia.

 

ARK trojuholník

Každý vrchol ARK trojuholníka je závislý na ďalších dvoch a každé dva sú závislé na treťom. Nemôžeme odstrániť jeden, bez toho, aby sme neodstránili ostatné dva a nemôžeme obnoviť jeden, bez toho, aby sme neobnovili druhé dva. Má to aj svoju pozitívnu stránku. Človek môže obnoviť akýkoľvek z vrcholov trojuholníka tým, že obnoví ktorýkoľvek z jeho ďalších iných vrcholov.

     Vzťahy medzi jednotlivými vrcholmi trojuholníka sa stanú okamžite zrejmé, len čo sa človek spýta: „Pokúšali ste sa niekedy hovoriť s rozhnevaným mužom?“ Bez vysokého stupňa náklonnosti a bez nejakého základu, na ktorom sa dá vybudovať súhlas, neexistuje komunikácia. Bez komunikácie a bez nejakého základu, na ktorom sa dá vybudovať emocionálna reakcia, nemôžeme dosiahnuť realitu. Bez nejakého základu, na ktorom sa dá vybudovať súhlas a komunikácia, nemôžeme získať afinitu. To je dôvod, prečo nazývame tieto tri veci trojuholníkom. Dokiaľ nemáme dva vrcholy trojuholníka, nemôžeme získať tretí. Pokiaľ si želáme získať akýkoľvek vrchol tohto trojuholníka, musíme tiež vziať do úvahy oba ďalšie vrcholy.

     Tento trojuholník nie je rovnostranný. Afinita a realita sú omnoho menej dôležité ako komunikácia. Dá sa povedať, že trojuholník začína komunikáciou, ktorá vyvoláva afinitu a realitu.

     Pretože každý z týchto troch aspektov existencie je závislý na ostatných dvoch, čokoľvek, čo ovplyvňuje jeden z nich, bude tiež podobne ovplyvňovať ostatné dva. Je to veľmi náročné zažiť prevrátenie afinity, bez toho, aby sme tiež neutrpeli zablokovanie komunikácie a nasledujúce zhoršenie reality.

     Pozrime sa na mileneckú hádku: jeden z páru ponúka afinitu istým spôsobom druhému. Táto afinita je druhým prevrátená alebo na ňu nereaguje. Prvý milenec sa cíti urazený a začne prerušovať komunikáciu. Druhý milenec nerozumie tomuto prerušeniu, cíti sa tiež urazený a prehlbuje porušenie komunikácie ešte viac. Oblasť zhody medzi tými dvoma sa samozrejme zmenšuje a realita ich vzťahu začne upadať. Vzhľadom k tomu, že už sa nezhodnú na realite, je medzi nimi menšia možnosť afinity a špirála nezadržateľne klesá.

     Existujú tri spôsoby, ako zmeniť smer tejto špirály. Jedna vedie cez zvýšenie úrovne nevyhnutnosti (situácia, kedy sa jedinec dostáva hore vlastným úsilím, ako napr. v stave núdze) jedinca. Ďalší je zásahom nejakého vonkajšieho prvku, ktorý obidvoch milencov dovedie k zhode či komunikácii. Tretím spôsobom je použitie scientologického procesingu.

     Scientologický procesing je systematická činnosť s presnými postupmi. Je to veľmi ojedinelá forma osobného poradenstva, ktorá pomáha jedincovi pozrieť sa na vlastný život a zlepšiť jeho schopnosť čeliť tomu, aký je a kde sa nachádza.

     Pokiaľ sa nepoužije jeden z týchto troch spôsobov, ako obrátiť špirálu, nakoniec celá realita vzťahu, ktorá vznikla medzi oboma milencami, zmizne a celková realita týchto dvoch ľudí, ich celková schopnosť komunikovať a ich schopnosť afinity budú narušené.

     Našťastie táto špirála funguje oboma smermi. Čokoľvek zvýši úroveň afinity, zvýši tiež schopnosť komunikácie a zlepší vnímanie reality.

     Zamilovanosť je dobrým príkladom zvýšenia schopnosti komunikovania a prehĺbenia zmyslu pre realitu, spôsobeného náhlym nárastom afinity. Pokiaľ sa vám to niekedy stalo, spomeňte si na úžasnú vôňu vzduchu, ako príjemne ste cítili pevnú pôdu pod nohami, ako hviezdy žiarili jasnejšie a ako ste sa znenazdania dokázali vyjadrovať.

     Pokiaľ ste niekedy boli sami a špirála klesala, obyčajné zazvonenie telefónu a to, že ste počuli hlas priateľa, zastavilo pokles špirály zvýšenou komunikáciou. To platí zvlášť v prípade, pokiaľ je tento priateľ človekom, s ktorým sa dokážete ľahko rozprávať, a zdá sa, že rozumie komunikácii, ktorú sa mu snažíte odovzdať. Po takej skúsenosti si pravdepodobne uvedomujete, že máte oveľa väčší záujem o svet okolo vás (realita) a že vo vás narástol pocit afinity.

     Vojenská dopravná loď sa pomaly približovala ku Golden Gate Bridge (prvý most v prístave San Francisco) a bola plná vojakov, ktorí strávili niekoľko mesiacov za morom. Ako sa loď približovala k mostu, celá posádka stíchla, až nakoniec vôbec nik neprehovoril. Náhle, ako na vopred dohovorený signál, práve keď predná časť lode podplávala most, muži vybuchli do náramného jasotu, ktorý sa niesol po celej dĺžke lode, preplávajúcou pod mostom. Naraz spolu všetci začali vzrušene hovoriť. Muži, ktorí sa sotva poznali, sa navzájom potľapkávali po chrbtoch ako bratia. Amerika sa pre týchto mužov stala opäť viac reálnou a komunikácia a afinita sa náhle zvýšila. A ako rýchlo!

 

     Afinita, realita a komunikácia sú časti každodenného života – od školákov cez rodinné vzťahy až k zvládnutiu národa. Neznalosť ich existencie a použitia je veľmi rozšírená; inak by človek nebol pohlcovaný dennými správami o búrkach, sporoch a utrpeniach vďaka nedostatku porozumenia.

     Ale obyčajná znalosť týchto zložiek človeka nikam nedostane. Musia byť použité. Ale ako to urobiť?

Ako zvýšiť ARK?

 

 

 

Pokračovanie v brožúre Z čoho sa skladá porozumenie >>>