Komunikácia

    Tretím a najdôležitejším vrcholom trojuholníka ARK je komunikácia. Aby sme porozumeli, z čoho sa skladajú medziľudské vzťahy v tomto svete, je v ľudských vzťahoch tento vrchol dôležitejší ako druhé dva vrcholy trojuholníka. Komunikácia je riešenie pre všetky záležitosti. Komunikácia je východiskom pre všetky veci. Dokáže vyriešiť všetko.

Ako spolu ľudia nadväzujú komunikáciu?

     Aby mohlo dôjsť ku komunikácii, musí existovať zhoda a afinita. Aby nastala afinita, musí existovať zhoda o realite a komunikácii. Aby bola realita a zhoda, musí existovať afinita a komunikácia ― jedno, druhé, tretie. Ak odstránite afinitu, komunikácia a realita zmizne. Ak odstránite realitu, zmizne komunikácia a afinita. Ak odstránite komunikáciu, zmiznú všetky.

     Existuje niekoľko spôsobov k zablokovaniu komunikačnej línie (cesta, po ktorej sa komunikácia prenáša od jednej osoby k druhej). Jeden spôsob je prerušiť ju, ďalší urobiť ju tak bolestivú, že ju osoba, ktorá ju prijíma, preruší, a ďalší je naložiť na ňu toľko, až sa zapchá. Toto sú tri veľmi dôležité veci, ktoré je potrebné o komunikačnej línii poznať. Komunikácia musí byť okrem toho dobrou komunikáciou: potrebné údaje musia byť vysielané potrebným smerom a prijímané.

     Všetko, o čom je komunikácia, sa mimochodom bude týkať reality a afinity hmotného sveta. Diskusie budú o tom, či existuje afinita alebo neexistuje, či existuje alebo neexistuje zhoda, a budú existovať tam, kde panuje nesúhlas ohľadom hmotného sveta.

     Afinita sa dá vybudovať mnohými spôsobmi. Môžete si vybudovať afinitu, keď hovoríte s ľuďmi. Ale pamätajte si, že sa tu bavíme o komunikácii a nie iba o rozprávaní. Existuje veľa, veľa spôsobov, ako komunikovať. Dvaja ľudia môžu sedieť, pozerať sa na seba a byť tak spolu v komunikácii. Jeden zo spôsobov nadviazania komunikácie je komunikácia pomocou hmatu. Môžete sa maznať s mačkou a mačka nato začne priasť, medzi vami a mačkou prebieha komunikácia. Môžete si s niekým potriasť ruku, a tak medzi vami prebehne komunikácia, pretože hmat tu zohráva svoju úlohu. Ľudia zo starej školy, ktorí si myslia, že život je „boj zubami-nechtami”, že každý nenávidí každého a že všetci sa nachádzajú v defenzíve (obrane), a preto musíme všetkých prinútiť, aby sa stali spoločenskými živočíchmi, hovoria, že dôvod, prečo si ľudia potriasajú rukami, je ten, aby ukázali, že v nich nemajú žiadnu zbraň. Nie je to tak ― je to komunikácia. Vo Francúzsku, Taliansku, Španielsku a v ďalších štátoch sa ľudia objímajú; existuje tam potom veľa dotykov a takýto dotyk je komunikácia.

 

Ak je na tom človek s komunikáciou naozaj zle a vy za ním prídete a potľapkáte ho po pleci, tak trochu sa uhne (myslí si, že všetko spôsobuje bolesť), aj keď na to nič nehovorí, zistíte, že čo sa týka rečovej komunikácie, je tiež mimo. Pokúšate sa mu niečo povedať. „Viete, myslím si, že je to celkom dobrý projekt, ten projekt 342A, a myslím si, že by sme sa do neho mali pustiť.“ Ten človek sa posadí, pozrie sa na vás, kývne na to, potom pôjde a dokončí projekt 36.

     A vy mu poviete: „Projekt 36 bol zamietnutý. Už v tom projekte nechceme vôbec pokračovať.“ On si je ale sotva vedomý, že k nemu hovoríte. Vyhne sa všetkému, čo hovoríte. Alebo k vám môže začať hovoriť s takou intenzitou, že nebudete mať šancu povedať mu, že chcete urobiť projekt 342A. A takto sa vám vyhýba. Inými slovami, nie je s vami v komunikácii. A preto je jeho afinita na nízkej úrovni a súhlasiť s vami takisto nebude. Ale pokiaľ budete schopní získať jeho súhlas, jeho komunikácia sa začne zlepšovať a afinita tiež.

     Toto je asi ten najdôležitejší údaj, ktorý existuje v oblasti medziľudských vzťahov.

     Môžete si vziať akúkoľvek skupinu ľudí, ktorí pracujú na nejakom projekte, a pozrieť sa na vedúceho a pracovníkov, a budete schopní povedať, či sú títo ľudia jeden s druhým v komunikácii, alebo nie. Ak nie sú, nepracujú ako koordinovaný tím. Nie sú spolu v komunikácii možno preto, že sa nezhodli na tom, čo robia.

     Všetko, čo musíte urobiť, je vziať tú skupinu, zvolať ich dohromady a povedať: „Čo robíte?“ Nepýtate sa vedúceho, pýtate sa jeho a celej skupiny: „Čo to chlapi robíte?“

     Jeden z nich povie: „Zarábam štyridsať dolárov týždenne. To je to, čo robím.“ Ďalší povie: „No, som rád, že každý deň môžem vypadnúť z domu. Moja stará je poriadne otravná.“ Ďalší povie: „No, ja sa v skutočnosti občas dostanem k riadeniu nákladiaka a to sa mi páči, a to ostatné znesiem – riadim nákladiak, musím sa nejako živiť.“ Ďalší, ak je úprimný, povie: „Zostávam v tejto práci, pretože nenávidím nášho vedúceho, je to pekný podliak. Budem šťastný, keď budem môcť zasvätiť svoj život tomu, aby som mu jeho život nejakým spôsobom „osladil“. On potom tiež spozná, aké to je, keď je niekto podliak.“

     A vy ste sa po celú dobu domnievali, že si tí ľudia mysleli, že zarovnávajú cestu. Nikto z nich si nemyslel, že zarovnávajú cestu. Mysleli si, že cestu budujú. Nikto z nich cestu nebudoval. Nikto z nich ju dokonca ani nezarovnával.

     Táto skupina je možno nešťastná a nevýkonná, napriek tomu ich zvoláte dohromady a poviete: „No, viete, raz bude po tejto ceste jazdiť ohromne veľa áut. Možno, že občas nabúrajú, ale množstvo áut cez ňu prejde. Vy, chlapi, túto cestu staviate. Je to poriadna drina. Ale niekto to urobiť musí. Veľa ľudí vám, chlapci, poďakuje za to, že ste túto cestu vybudovali. Viem, že vám je to jedno, ale toto je v skutočnosti to, čo robíte. Teraz by som od vás rád počul nejaké návrhy, ako by sme mohli výstavbu tejto cesty o niečo zlepšiť.“ Odrazu cestu buduje celá skupina. Afinita, realita a komunikácia sa naraz zvýšia.

 

| Predchádzajúca | Obsah | Nasledujúca strana » |