Charakteristiky na tónovej škále

     Oblasť pod prahom apatie je oblasťou bez bolesti, záujmu alebo čohokoľvek iného, na čom ľuďom normálne záleží. Je to ale veľmi nebezpečná oblasť, pretože človek je pod úrovňou, kedy je schopný reagovať na čokoľvek a následkom toho môže o všetko prísť bez toho, aby to zaznamenal.

     Je možné, že pracovník, ktorý je vo veľmi zlom stave a ktorý je v skutočnosti príťažou pre organizáciu, nebude schopný prežívať bolesť alebo akékoľvek emócie voči čomukoľvek. Nachádza sa pod prahom apatie. Už sme videli pracovníkov, ktorí si poranili ruku, ale nič si z toho nerobili a hneď pokračovali v práci aj napriek tomu, že mali veľmi škaredo poranenú ruku. Ľudia z ošetrovní v priemyselných podnikoch občas žasnú, keď zistia, ako málo pozornosti niektorí robotníci venujú svojim vlastným poraneniam. Je varujúcou skutočnosťou, že ľudia, ktorí nevenujú pozornosť svojim vlastným zraneniam a ktorí ani necítia bolesť zo svojich zranení, nie sú a nikdy nebudú efektívnymi pracovníkmi, pokiaľ im nejaký scientológ nevenuje trochu pozornosti. Sú príťažou pre svoje okolie. Nereagujú náležíte. Ak taký človek ovláda žeriav, a ten sa náhle vymkne riadeniu a náklad by mohol spadnúť na skupinku ľudí, tento žeriavnik v úrovni pod apatiou nechá náklad jednoducho spadnúť. Inými slovami, je potenciálny vrah. Nemôže nič zastaviť, nemôže nič zmeniť a nemôže nič začať, a napriek tomu si na základe nejakej automatickej reakcie dokáže nejakú dobu udržať zamestnanie. Ale vo chvíli, kedy bude musieť čeliť skutočnému nebezpečenstvu, nebude pravdepodobne reagovať správne, čo bude mať za následok nehodu.

     Tam, kde v priemysle dochádza k nehodám, ich pôvodcovia sú tí ľudia v tónovom pásme pod apatiou. Tam, kde sa v kanceláriách vyskytujú vážne chyby, ktoré stoja firmu značné čiastky peňazí, stráca sa kvôli nim čas a pôsobia ťažkosti ďalšiemu personálu, sú také chyby celkom jednoznačne dielom týchto ľudí, ktorí sú v úrovniach pod apatiou. Nemyslite si teda, že niektorý z týchto stavov, kedy človek nie je schopný čokoľvek cítiť, kedy je otupený a nie je schopný cítiť bolesť ani radosť, je komukoľvek na prospech. Nie je. Osoba, ktorá je v tomto stave, nie je schopná kontrolovať veci a nie je v skutočnosti dostatočne tu (duchom prítomná) na to, aby ju niekto iný mohol kontrolovať, a robí čudné a nepredvídateľné veci.

     Podobne, ako môže byť človek trvalo v úrovniach pod apatiou, môže byť tak isto i v apatii. To je síce dosť nebezpečné, ale aspoň zjavné. Ľudia môžu byť trvalo v žiali, strachu, hneve, antagonizme, nude alebo môžu v skutočnosti „uviaznuť v nadšení“ . Naozaj schopný človek je zvyčajne vo vzťahu k veciam a záležitostiam v podstate pokojný. Môže jednako vyjadrovať ďalšie emócie. Omyl je domnievať sa, že úplná pokojnosť má akúkoľvek skutočnú hodnotu. Pokiaľ človek nie je schopný plakať, keď to situácia vyžaduje, nie je v pokojnosti bytia ako chronickom tóne. Pokojnosť bytia môže byť ľahko zameniteľná za stupne pod apatiou. Ak pochopiteľne, len veľmi netrénovaným pozorovateľom. Jeden pohľad na fyzický stav osoby stačí, aby sme to dokázali rozlíšiť. Ľudia, ktorí sú v úrovniach pod apatiou, sú zvyčajne chorí.

     Na každom stupni emócií máme komunikačný faktor (činiteľ). V úrovniach pod apatiou jedinec v skutočnosti vôbec nekomunikuje. Komunikuje za neho nejaká spoločenská reakcia, tréningový vzorec alebo, ako hovoríme, „okruh“. Osoba nie je duchom prítomna a v skutočnosti v podstate nehovorí. Preto je jej komunikácia niekedy, mierne povedané, čudná. Robí nesprávne veci v nesprávnu chvíľu. Hovorí nesprávne veci v nesprávnu chvíľu.

     Prirodzene, keď sa človek zasekne na jednej z úrovní tónovej škály – pod apatiou, v apatii, žiali strachu, hneve, antagonizme (nepriateľstve), nude, nadšení alebo pokojnosti bytia – komunikuje v súlade s daným emocionálnym tónom. Človek, ktorý sa stále na niečo hnevá, je zaseknutý v hneve. Taká osoba na tom síce nie je tak zle ako niekto pod apatiou, ale je stále dosť nebezpečné stretávať sa s ňou, pretože bude robiť ťažkosti a rozhnevané osoby nemajú veci dobre pod kontrolou. Charakteristiky komunikácie ľudí na týchto rôznych úrovniach tónovej škály sú celkom fascinujúce. Každý z nich hovorí veci a zvláda komunikáciu zvláštnym spôsobom, typickým pre každú úroveň tónovej škály.

     Pre každý zo stupňov tónovej škály existuje takisto úroveň reality. Realita je veľmi zaujímavou témou, pretože má najviac čo do činenia s relatívne pevnými predmetmi (objektmi). Inými slovami, pevnosť vecí a emocionálny tón ľudí spolu celkom isto súvisia. Ľudia, ktorí sú na tónovej škále nízko, nedokážu tolerovať pevné predmety. Nedokážu tolerovať akýkoľvek pevný predmet. Tá vec pre nich nie je reálna; je riedka a chýba jej váha. Ako postupujú hore po škále, ten istý predmet sa stáva čím ďalej tým pevnejší a oni ho nakoniec vidia v správnej miere pevností. Inak povedané, títo ľudia majú v rôznych bodoch škály konkrétnu reakciu na masu. Veci sa im zdajú byť jasné, alebo veľmi, veľmi matné. Pokiaľ by ste sa mohli pozrieť očami človeka pod apatiou, videli by ste mdlý, riedky, snový, zahmlený a neskutočný svet. Pokiaľ by ste sa pozreli očami rozhnevaného človeka, videli by ste svet, ktorý by bol hrozivo pevný, kde by všetky predmety predstavovali brutalitu voči nemu, ale ktoré by pre človeka v dobrom stave neboli dostatočne pevné alebo dostatočne reálne či viditeľné. Osoba v pokojnosti bytia vidí pevné predmety také, aké sú, tak jasné, ako naozaj sú, a môže zniesť ich obrovskú záťaž alebo pevnosť, bez toho, aby na to nejako reagovala. Inými slovami, ako stúpame tónovou škálou od najnižšieho bodu k najvyššiemu, veci sa stávajú čím ďalej tým pevnejšie a čim ďalej tým reálnejšie.

| Predchádzajúca | Obsah | Nasledujúca strana » |