Drogy a ich účinky na myseľ

     Drogy sú v podstate jedy. Ich účinok je určovaný užitým množstvom. Malé množstvo stimuluje (zvyšuje aktivitu). Väčšie množstvo účinkuje ako sedatívum (potláča aktivitu). Veľké množstvo pôsobĺ ako jed a môže byť smrteľné.

     Toto platí pre všetky drogy. Každá vyžaduje len rozdielne množstvo.

     Kofeín je droga, takže káva nám môže poslúžiť ako príklad. Sto šálok kávy by človeka pravdepodobne zabilo. Desat’ šálok by ho asi uspalo. Dve alebo tri šálky stimulujú. Je to veľmi rozšírená droga. Nie je obzvlášť škodlivá, pretože sa jej musí použiť veľké množstvo, aby sa dosiahol účinok. Je preto známa ako stimulant.

     Arzén je známy ako jed. Napriek tomu pôsobí nepatrné množstvo arzeniku ako stimulant. Väčšia dávka človeka uspí a niekoľko málo miligramov človeka zabije.

     Existuje však mnoho drog, ktoré majú ďalší vedľajší účinok: priamo ovplyvňujú myseľ.

     Aby sme dobre porozumeli mentálnemu účinku drog, musíme vedieť niečo o tom, čo je myseľ. Mysel’ nie je mozog. Skladá sa zo záznamov myšlienok, záverov, rozhodnutí, pozorovaní a vnemov človeka nahromadených počas jeho celého života. Scientológia objavila, že mysel’ je komunikačným a riadiacim systémom medzi thetanom a jeho okolím. Thetanom rozumieme človeka samotného, duchovnú bytost’ — nie jeho telo alebo meno, hmotný vesmír, myseľ alebo niečo také.

     Najzjavnejšiu časť mysle pozná každý človek, ktorý sa nenachádza vo vážnom stave. Je to mentálny obrazový záznam.

     S touto vecou, nazývanou myseľ, sa spájajú rôzne javy. Niektorí ľudia zavrú oči a vidia len čerň, zatiaľ čo iní vidia obrázky.

     Thetan prijíma prostredníctvom komunikačného systému zvaného myseľ najrôznejšie dojmy, vrátane priamych pohľadov na hmotný vesmír. Okrem toho prijíma dojmy z minulých činností a — čo je najdôležitejšie — sám si vytvára predstavy o veciach v minulosti a budúcnosti, nezávislých na momentálnych podnetoch.

     Človek, ktorý bral drogy, si okrem telesných činiteľov s tým spojených uchováva mentálne obrazové záznamy týchto drog a ich účinkov. Mentálne obrazové záznamy sú trojrozmerné farebné obrazy so zvukom, pachmi a všetkými d’alšími vnemami, doplnené závermi alebo úvahami jedinca. Sú to mentálne kópie vlastných vnemov, ktoré sa odohrali niekedy v minulosti, napriek tomu, že v stavoch bezvedomia alebo zníženého vedomia ležia pod prahom jedincovho vedomia. Napr. osoba, ktorá brala LSD, si uchová „obrazy” tohto zážitku vo svojej mysli spolu so záznamami zrakových a telesných pocitov, pachov, zvukov atď., ktoré sa vyskytli, ked’ bola pod vplyvom LSD.

     Povedzme, že si niekto vzal jedného dňa LSD, ked’ bol s priateľmi v zábavnom parku, a medzi skúsenosti tohto dňa patrila žalúdočná nevoľnosť a závrate, hádka s priateľom, pocit smútku a neskôr vyčerpanosti. Mal by mentálne obrazové záznamy celej udalosti.

     Neskôr, pokiaľ sa v jeho okolí vyskytne dostatok podobností s jednotlivými časťami tejto minulej udalosti, môže zažiť znovuoživenie tejto udalosti. Následkom toho môže pocítiť nevoľnosť, závrate, smútok, vyčerpanosť — to všetko bez zjavnej príčiny. To je známe ako restimulácia: znovuoživenie minulej spomienky následkom podobných okolností v prítomnosti, ktoré sa približujú okolnostiam z minulosti.

     Také mentálne obrazové záznamy môžu byť tiež znovuoživené pozostatkami drog, pretože prítomnosť týchto drog v telesných tkanivách môže stimulovať skoršie zážitky s drogami.

     Ak použijeme vyššie uvedený príklad človeka, ktorý si vzal LSD, pozostatky drogy, ktoré sú stále v jeho telesných tkanivách, môžu niekedy v budúcnosti — možno niekoľko rokov potom — vyvolať restimuláciu zážitku s LSD. Mentálne obrazové záznamy sú znovuoživené a on prežíva rovnaké pocity nevol’nosti, závratov a vyčerpanosti a cíti smútok. Nevie prečo. Môže tiež vnímať mentálne záznamy osôb, s ktorými vtedy bol, a súčasne prichádzajú zrakové vnemy, zvuky a pachy.

     To sú účinky na myseľ, ktoré sú spôsobené skorším užívaním drog. Užívanie drog v prítomnosti však vytvára podobný a omnoho bezprostrednejší účinok na myseľ.

     Ak človek užíva také drogy, ako je marihuana, meskalín, ópium, morfium alebo heroín, môžu sa „zapnúť” mentálne obrazové záznamy z minulosti alebo môžu byť restimulované pod prahom vedomia človeka a spôsobiť, že bude vnímať niečo iné ako to, čo sa skutočne deje.

     Preto je narkoman, ktorého máte pred svojimi očami, ktorý je očividne v rovnakej miestnosti ako ste vy, a ktorý sa zaoberá rovnakými vecami, v skutočnosti len čiastočne tu a čiastočne v nejakej minulej udalosti.

     Vyzerá, že je tu. V skutočnosti nie je plne v prítomnosti.

     To, čo sa deje pre racionálneho pozorovateľa, nie je to, čo sa deje pre neho.

     Preto tiež nerozumie výrokom iného človeka, ale pokúša sa ich zaradiť do svojej zložitej reality. Aby ich mohol zaradiť, musí ich pozmeniť.

 

 

     Narkoman si môže byť napr. istý tým, že pomáha niekomu opravovat’ podlahu, ale v skutočnosti bráni skutočnej práci, ktorá tkvie v umývaní podlahy. Preto vnáša do záležitosti zmätok, ked’ „niekomu pomáha” umývať podlahu.

Vzhľadom k tomu, že on podlahu opravuje, musí byť ‘žiadosť „podaj mi metlu na umývanie” interpretovaná ako „podaj mi kladivo”. Násada metly je však dlhšia ako násada kladiva, a preto prevrhne vedro.

     Tento stav môže mať ľahšiu formu, pri ktorej vidíme človeka robiť príležitostné chyby. Môže to byť veľmi vážny stav úplného šialenstva, ked’ sa udalosti, ktoré on vidí, celkom líšia od udalostí, ako ich vníma ktokoľvek iný. Môže to byť čokoľvek medzi tým.

     Nie je to tak, že nevie, čo sa deje. Je to tak, že vníma niečo iné ako v prítomnosti prebiehajúce udalosti.

     Ostatní ľudia mu tak pripadajú hlúpi, nerozumní alebo vyšinutí. Vzhľadom k tomu, že ich konania a príkazy nezodpovedajú tomu, čo on celkom jasne a zreteľne vidí prebiehať, nie sú „oni” pri zmysloch. Príklad: Skupina ľudí sťahuje nábytok. Všetci, až na jedného, jednoducho sťahujú nábytok. Pripadá mu, že sťahuje „geometrické tvary do mraku”. Preto robí chyby. Pretože ostatní do neho nevidia, považujú ho len za jedného z nich a nechápu, „prečo to tak kazí”.

     Takí ľudia, ako napr. narkomani a duševne chorí, sa teda nachádzajú buď čiastočne, alebo úplne na zjavne odlišnej časovej stope „prítomných” udalostí.

     Môže sa stať, že človek vezme drogu preto, aby unikol z neznesiteľnej prítomnosti alebo z vedomia vôbec.

     Niektoré osoby sa potom nenavracajú úplne do prítomnosti.

     Thetan môže tiež uniknúť z neznesiteľnej prítomnosti útekom do minulosti, čo sa môže stať dokonca aj bez drog.

     Narkoman, ani duševne chorý sa vo väčšej či menšej miere nevracajú do prítomnosti. Preto sa tiež domnievajú, že sa pohybujú po odlišnej časovej stope, než na ktorej sa naozaj nachádzajú.

     To sú skutočnosti, na ktorých sa zakladá podivné ľudské správanie. Vzhľadom k tomu, že vnímanie a subjektívna realita takej osoby sa do väčšej či menšej miery líši od objektívnej reality ostatných, taká osoba ruší okolie a narušuje hladké fungovanie akejkol’vek skupiny — od rodiny cez firmu až k národu.

     Takých ľudí poznáme všetci, takže to v súčasnej civilizácii nie je nič nezvyčajne. Náhla poznámka, ktorá nedáva zmysel, a ktorá nemá s témou rozhovoru ani tú najmenšiu súvislosť, prázdny pohľad, ktorý nasleduje ako reakcia na niečí pokyn alebo poznámku — za tým všetkým sa nárny skrva imaginárny svet, ktorý je otrasený našimi pokusmi niečo dosiahnuť v prítomnosti.

     Vplyv drog tak ide omnoho d’alej než ich okamžité účinky a často ovplyvňuje popri konzumentovi mnoho d’alších. Následky môžu byt’ veľmi škodlivé. To platí nielen o nelegálnych pouličných drogách, ale tiež o lekárskych drogách, ktoré majú ľud’om pomáhať.

 

| Predchádzajúca | Obsah | Nasledujúca strana » |