Prečo študovať?

Pri všetkom dôraze , ktorý sa v našej spoločnosti kladie na vzdelanie, je pozoruhodné uvedomiť si, že nikdy neexistovala skutočná technológia štúdia alebo technológia vzdelávania. Aj keď to znie ako pritiahnuté za vlasy, je to pravda. Existovala školská technológia, ale tá nemala nič spoločné so vzdelaním. Skladala sa z technológie, ako chodiť do školy, ako byť vyučovaný a ako byť skúšaný. Ale neexistovala skutočná technológia vzdelávania alebo štúdia. Pretože ľuďom chýba taká technológia, je pre nich náročné dosiahnuť svoje ciele. Vedieť, ako študovať, je životne dôležitá vec pre každého.

     Prvé dvierka, ktoré musia byť otvorené, aby sa dalo pustiť do štúdia, je ochota vedieť. Ak tieto dvierka zostanú zavreté, potom sa človek dostáva do takých vecí, ako je systém vzdelávania založený na učení sa naspamäť, slovo od slova, ktoré nevyústi do získavania akýchkoľvek vedomostí. Taký systém má za následok iba absolventov škôl, ktorí možno dokážu odrecitovať fakty, bez toho, aby im naozaj porozumeli a bez toho, aby boli schopní akokoľvek použiť to, čo sa naučili.

     Prečo teda vlastne človek študuje? Dokiaľ si to neujasníte, nemôžete zo štúdia urobiť cieľavedomú činnosť.

     Niektorí študenti študujú kvôli skúške. Študent si hovorí: „Ako im to prednesiem, keď dostanem určité otázky?“ alebo „Ako tú skúšku urobím?“. To je úplne hlúpe, ale bohužiaľ, práve takto to na univerzite robí mnoho študentov.

     Vezmite si napríklad človeka, ktorý už dlho stavia domy a jedného dňa dostane asistenta, ktorý práve vyštudoval staviteľstvo na univerzite. Zblázni sa z toho! Človek s akademickým vzdelaním študoval staviteľstvo roky, a napriek tomu o tom nič nevie. Človek s praxou v odbore nechápe, prečo to tak je.

     Je to preto, že človek, ktorý absolvoval univerzitu, študoval všetky svoje texty len preto, aby sa z nich nechal vyskúšať; neštudoval ich preto, aby staval domy. Človek, ktorý už postavil rad domov, nemusí byť z dlhodobého hľadiska nevyhnutne na vyššej úrovni, ale rozhodne je schopný stavať domy. Je to vďaka tomu, že on k celému štúdiu pristupoval s tým „Ako svoje vedomosti použijem na stavanie domov?“ Kedykoľvek číta nejaký inzerát, odbornú literatúru či čokoľvek iné, neustále si počas čítania kladie otázku: „Ako to môžem použiť v tom, čo robím?“

     To je zásadný a dôležitý rozdiel medzi praktickým štúdiom a akademickým štúdiom.

     A to je dôvod, prečo niektorí lúdia zlyhávajú v praxi potom, ako vyštudujú odbor.

     Namiesto toho, aby sa človek pozeral na informácie a povedal si: „Bude toto na skúške?“, by urobil oveľa lepšie, keby si položil otázku: „Ako môžem tieto materiály použiť?“ alebo „Ako to môžeme v skutočnosti použiť?“

     Tým získa z toho, čo študuje, oveľa viac a bude schopný použiť to v praxi.

Študent, ktorý o tom už všetko vie

     Pokiaľ ide o samotné učenie, prvá vec, ktorú sa treba naučiť a prvá základná prekážka, ktorú je potrebné prekonať, je: nemôžete študovať predmet, pokiaľ si od začiatku myslíte, že už o ňom všetko viete.

     Študent, ktorý si myslí, že o danom predmete už vie všetko, čo sa o ňom dá vedieť, nebude schopný sa z neho niečo naučiť.

     Človek už môže byť vďaka predchádzajúcej skúsenosti oboznámený s odborom a už mohol mať v tejto oblasti nejaké úspechy, a tak si myslí, že o tomto odbore už vie všetko. Pokiaľ by taký človek začal o tomto predmete študovať kurz, študoval by ho cez clonu, že „o tom už všetko vie“.

     S touto prekážkou v ceste môže človek pri svojich štúdiách úplne uviaznuť a nepostúpiť dopredu.

     To platí pre študentov akéhokoľvek odboru.

     Ak študent dokáže dospieť k názoru, že o nejakom odbore ešte všetko nevie, a môže si povedať: „Toto sa dá naštudovať, tak sa do toho pustím“, bude schopný túto prekážku prekonať a bude schopný sa učiť.

     Toto je pre každého študenta naozaj veľmi dôležitá informácia. Pokiaľ toto pochopí a použije to, brána k vedomostiam je pre neho otvorená dokorán.

Bariéry v štúdiu

Predsa len, aby človek mohol byť úspešným študentom, potrebuje viac ako iba ochotu sa učiť. Nástrahy existujú a študenti musia vedieť, ako sa efektívne učiť, aby boli schopní ich prekonávať.

     Bolo zistené, že existujú tri jednoznačne dané bariéry (prekážky), ktoré môžu zablokovať schopnosť človeka študovať, a tým aj jeho schopnosť vzdelávať sa. Tieto bariéry v skutočnosti vyvolávajú rôzne skupiny telesných a duševných reakcií.

Pokiaľ človek tieto bariéry pozná, rozumie im a vie, ako ich zvládať, jeho schopnosť študovať a učiť sa výrazne narastie.

Prvá bariéra: neprítomnosť masy

     V študijnej technológii hovoríme o mase a význame predmetu (odboru). Masou mienime skutočné hmotné objekty, veci v živote. Význam predmetu znamená jeho zmysel, jeho myšlienky alebo jeho teóriu.

     Vzdelávame počas neprítomnosti masy, ktorou sa daná technológia zaoberá, je pre študenta veľmi náročné.

     Ak by ste študovali traktory, masou by bol traktor. Mohli by ste študovať celú knihu o traktoroch, o tom, ako ovládať riadiace páky, aké typy prídavných zariadení sa dajú použiť – inými slovami, celý význam – ale dokážete si predstaviť, ako málo by ste pochopili, pokiaľ by ste nikdy nevideli traktor?

     Takáto neprítomnosť masy môže spôsobiť, že sa študent bude cítiť stlačený, zhrbený, bude mať pocit, akoby sa mu krútila hlava, bude ako bez života, znudený a nahnevaný.

     Fotografie a filmy vám môžu pomôcť, pretože sú prísľubom masy, ale ak niekto študuje o traktoroch, tak ani tlačená strana, ani hovorené slovo nie sú žiadnou náhradou za prítomnosť skutočného traktoru.

     Snaha vzdelávať osobu o mase, ktorú nemá k dispozícii a ktorá nie je na dosah, vyvoláva určité nepríjemné a rozptyľujúce telesné reakcie.

     Pokiaľ by ste sa pokúšali niekoho naučiť všetko o traktoroch, ale pritom ste mu žiadny neukázali, ani ste mu nedali možnosť, aby poznal jeho masu, bude sa cítiť stlačený v tvári, bude mať bolesti hlavy a bude mu čudne od žalúdka. Z času na čas by mohol cítiť, že má závrat a často by ho pálili oči.

     Na túto bariéru môžu naraziť študenti akéhokoľvek veku. Povedzme, že malý Jurko má v škole veľké problémy s aritmetikou. Zistíte, že riešili aritmetický problém, v ktorom boli použité jablká, ale on nikdy na svojej lavici nemal žiadne jablká, ktoré by mohol rátať. Dajte mu pár jabĺk a ku každému priraďte číslo. Teraz má pred sebou množstvo ozajstných jabĺk – a nie iba teoretické množstvo jabĺk.

     Ide o to, že môžete vysledovať Jurkov problém až k neprítomnosti masy a napraviť ju tým, že mu túto masu poskytneme. Mohli by ste mu poskytnúť nejaký predmet alebo nejakú inú rozumnú náhradu.

Táto bariéra v štúdiu – štúdiu niečoho, bez toho, aby kedy bola bývala k dispozícii masa toho predmetu – vyvoláva takéto zreteľne rozpoznateľné reakcie.

Náprava neprítomnosti masy

     Keďže nie každý študent má po ruke skutočnú masu, boli vyvinuté užitočné nástroje, pomocou ktorých je možné napraviť nedostatok masy. Spadajú pod hlavičku demonštrácií.

     Demonštrácia pochádza z latinského demonstrare, ktoré znamená „ukázať, predviesť, dokázať“.

     Anglický slovník Chambers 20th Century Dictionary zahrňuje nasledujúcu definíciu slova demonštrovať: „vyučovať, vyložiť či predvádzať pomocou praktických prostriedkov“.

     Keby človek potreboval získať masu, urobil by si demonštráciu. Jeden spôsob, ako to dosiahnuť, je použiť „demonštračnú súpravu“. „Demo súprava“, ako ju nazývame, je súbor rôznych malých predmetov, ako sú korkové zátky, vrchnáky, kancelárske sponky, vrchnáky pier, gumičky atď. Študent môže použiť demo súpravu, aby predstavovala veci, ktoré práve študuje, a aby mu pomohla pochopiť koncepty (koncept = priama predstava nejakej veci).

     Ak študent narazí na niečo, čo nemôže celkom pochopiť, potom mu demonštrovanie tejto myšlienky pomocou demo súpravy množní tomu porozumieť.

     Pomocou demo súpravy môže byť demonštrované čokoľvek: myšlienky, predmety, vzájomné súvislosti alebo spôsob, ako niečo funguje. Človek jednoducho použije tieto drobné predmety, aby predstavovali rôzne časti študovanej veci. Týmito predmetmi sa môže hýbať vo vzťahu k ostatným, aby sa tým ukázali princípy a činnosť daného konceptu.

     Ďalší spôsob, ako niečo demonštrovať, je načrtnúť si to.

     Niekto, kto sedí za kancelárskym stolom a pokúša sa niečo vyriešiť, môže použiť ceruzku a papier, a náčrtkom alebo nakreslením grafu toho, na čom pracuje, to môže vyriešiť.

     Existuje pravidlo, že ak niečo nedokážete demonštrovať v dvoch dimenziách (rozmeroch), potom ste to správne nepochopili. Je síce vytvorené svojvoľne, jednako je však veľmi funkčné.

     Toto pravidlo sa používa v inžinierstve a v architektúre. Ak sa niečo nedá jednoducho a jasne vypracovať v dvoch dimenziách, je tam niekde chyba a nedá sa to postaviť.

     Načrtnutie a dvojrozmerné znázornenie sú súčasťou demonštrácie a riešenia vecí.

     Tretí spôsob dodania masy k objasneniu princípov je prostredníctvom plastelíny – vyrobením plastelínovej demonštrácie princípu alebo konceptu.

Účelom plastelínovej demonštrácie je:

1. 1. urobiť študentovi študované materiály tak, aby boli reálne,

1. 2. dať správnu rovnováhu medzi masu a význam,

1. 3. naučiť študenta prakticky použiť to, čo sa učí.

Celá teória plastelínových demonštrácií spočíva v tom, že dodávajú masu.

     Študent potrebuje demonštráciu preto, aby niečo porozumel. Bez nej má len myšlienky alebo predstavy. Ak mu je daná masa, môže si to vyjasniť, pretože má masu i priestor, v ktorom si predstaví koncept, ktorý študuje.

     Demonštrácie pomocou demo súpravy fungujú rovnako na tomto princípe, s tým rozdielom, že plastelínová demonštrácia oveľa bližšie znázorňuje demonštrovaný predmet a poskytuje viac masy.

     Každý študent môže použiť plastelínu k demonštrácii činnosti, definície, predmetu alebo princípu. Sedí za stolom s pripravenou plastelínou rôznych farieb. Demonštruje nejaký predmet (objekt) alebo princíp v plastelíne a každú časť opatrí štítkom. Plastelína potom znázorňuje danú vec. Nie je to len hrudka plastelíny so štítkom. Ako štítky sa použijú malé prúžky papiera.

     Povedzme napríklad, že študent chce demonštrovať ceruzku. Vymodeluje z plastelíny tenký valček, ktorý obalí ďalšou vrstvou plastelíny – valček na jednom konci trochu vyčnieva. Na druhý koniec pripojí krátky plastelínový valček. Tenký valček označí štítkom „tuha“. Vonkajšiu vrstvu označí štítkom „drevo“. Malý krátky valček štítkom „guma“.

     Hlavná vec je jednoduchosť.

     Keď si na tom dáte záležať, môžete v plastelíne demonštrovať čokoľvek. A už samotná práca na tom, ako to demonštrovať alebo vymodelovať v plastelíne a popísať štítky prináša obnovené porozumenie.

Tajomstvo výučby je obsiahnuté vo vete: „Ako to vyjadrím v plastelíne?“ Keď niekto niečo dokáže stvárniť v plastelíne, tak tomu rozumie. Ak to nedokáže, tak tomu v skutočnosti nerozumie. Iba vtedy, ak termínom alebo veciam naozaj rozumieme, jedine potom ich dokážeme vymodelovať. A to, že ich spracujeme v plastelíne, nám pomôže porozumieť im.

Pri modelovaní s plastelínou nejde o umenie. Tvary sa robia nahrubo.

     Každá jednotlivá vec, ktorá je vymodelovaná, je označená štítkom, bez ohľadu na to, ako neestetický je. Študenti zvyčajne vyrábajú štítky z kúska papiera alebo štvrtinky, ktoré popíšu prepisovačkou. Keď štítky vystrihnú, zostrihnú ich na jednom konci do špičky, aby ich mohli do plastelíny ľahko zapichnúť.

     Postup by mal byť takýto – študent vymodeluje jeden predmet a označí ho, vymodeluje ďalší a označí ho, vymodeluje tretí predmet a označí ho štítkom a tak ďalej, v tom istom poradí. Tento postup je založený na skutočnosti, že optimálna výučba vyžaduje rovnováhu masy a významu a že príliš veľa jedného a nedostatku druhého môže spôsobiť, že sa študent cíti zle. Keď študent zhotovuje všetky časti masy svojej demonštrácie naraz, bez toho, aby ju označoval štítkami, sedí tu potom so všetkými týmito významami, ktoré sa mu hromadia v mysli, miesto toho, aby zapísal postupne jeden za druhým (vo forme štítku). Správny postup je označovanie každej časti masy tak, ako sú jedna po druhej vytvárané.

     Pomocou kusu plastelíny a štítku sa dá vyjadriť akýkoľvek predmet alebo princíp alebo činnosť. Pomocou plastelíny sa zobrazuje masa a pomocou štítku význam alebo myšlienka.

     Postup činnosti alebo smer pohybu sú zvyčajne zaznačované malými šípkami. Šípku môžeme vyrobiť z plastelíny alebo ju môže predstavovať iný typ štítku. To môže byť dôležité. Nedostatok údajov o tom, akou cestou sa čo uberá alebo aký je postup činností, môže spôsobiť, že sa nedá rozpoznať, čo demonštrácia znamená.

    Plastelínové demonštrácie musia byť veľké. Jeden z účelov plastelínovej demonštrácie je, aby pre študenta bolo reálne to, čo študuje. Ak je študentova demonštrácia malá (menej masy), študent nemusí získať dostatočnú realitu. Veľké plastelínové demonštrácie sú pre zvýšenie študentovho porozumenia úspešnejšie.

     Správne urobená plastelínová demonštrácia, ktorá v skutočnosti naozaj veci demonštruje, u študenta spôsobí neuveriteľné zmeny. A on si dané informácie bude pamätať.

Každá z týchto troch metód nápravy nedostatku masy – použitie demo súpravy, náčrtku a plastelínovej demonštrácie – by mala byť často používaná v akejkoľvek vzdelávacej činnosti. Môžu mať veľký vplyv na to, ako dobre sa študent učí a ako vie prakticky použiť to, čo sa naučil.

Bariéry v štúdiu

Druhá bariéra: príliš strmý gradient

     Gradient je postupné približovanie sa k niečomu, vykonávané krok za krokom, jeden stupeň za druhým. Každý krok či stupeň je sám osebe ľahko dosiahnuteľný, takže nakoniec dosť  komplikované a náročné činnosti môžu byť uskutočnené relatívne ľahko. Výraz gradient sa tiež používa pre každý z krokov, ktoré sa vykonávajú týmto spôsobom.

     Ak pri štúdiu nejakého odboru človek narazí na príliš strmý gradient, bude akýsi zmätený alebo sa bude motať. To je druhá bariéra v štúdiu.

Náprava pre príliš strmý gradient je vrátiť sa v štúdiu späť. Zistite, kedy človek ešte nebol zmätený z toho, čo študoval, a potom zistite, do akej novej akcie sa pustil. Vypátrajte, pri čom cítil, že tomu – tesne predtým, ako začal byť úplne zmätený – dobre rozumie.

     Zistíte, že v tejto oblasti – v oblasti, kde cítil, že tomu rozumie – je niečo, čomu v skutočnosti nerozumel.

     Hneď, ako si to objasní, bude schopný opäť postupovať.

     Keď u niekoho zistíte, že je veľmi zmätený pri druhej činnosti, ktorú má poznať alebo robiť, môžete si byť istí, že nikdy úplne nepochopil prvú činnosť.

     Táto bariéra sa dá najlepšie rozoznať a použiť pri konaní (keď robíme nejakú činnosť), v protiklade k obyčajnému akademickému alebo intelektuálnemu štúdiu.

Tretia – a najdôležitejšia – bariéra

Nepochopené slovo

     Treťou a najdôležitejšou bariérou v štúdiu je nepochopené slovo. Nepochopené slovo je slovo, ktorému nebolo porozumené vôbec alebo mu bolo porozumené nesprávne.

     Celkom iná skupina telesných reakcií sa môže prejaviť, keď človek pri čítaní prechádza slová, ktorým nerozumie. Pokračovanie v čítaní za slovom, ktorému nebolo porozumené, vyvoláva v človeku zreteľný pocit, akoby mal v hlave prázdno alebo sa bude cítiť unavený.

     A potom môže nasledovať pocit, že „je duchom mimo“ a niečo ako nervová hystéria (nadmerná úzkosť).

     Zmätok alebo neschopnosť niečo pochopiť alebo sa niečo naučiť, prichádza po slove, ktoré si osoba nedefinovala a nerozumela mu.

     Nepochopené slovo je oveľa dôležitejšie ako druhé dve bariéry. Nepochopené slovo určuje schopnosť rýchlo sa učiť a porozumieť alebo nedostatok tejto schopnosti. A to je vec, ktorú sa psychológovia pokúšajú už roky testovať, bez toho, aby zistili, o čo ide.

     To je jediný zdroj mnohých študijných ťažkostí a paleta jeho mentálnych účinkov je natoľko široká, že ono samo je hlavnou vecou, ktorá zapríčiňuje hlúposť a mnohé ďalšie nežiaduce stavy.

     Pokiaľ by človek nemal nepochopené slová, jeho talent môže alebo nemusí byť prítomný, ale bude schopný konania v tejto oblasti.

     Existujú dva zvláštne prejavy, ktoré pramenia z nepochopených slov.

Prvý prejav

     Keď študent neporozumie slovu, časť priamo za týmto slovom je v jeho pamäti prázdna.

     Toto slovo môžete vždy vystopovať tesne pred prázdnym miestom, objasniť si ho a potom zázračne zistíte, že pôvodne prázdna oblasť v texte, ktorú študujete, teraz prázdna nie je.

     To je úplné kúzlo.

     Už sa vám niekedy stalo, že ste prišli na koniec strany a uvedomili si, že neviete, čo ste čítali? Bolo to tým, že ste na tejto strane niekde skôr na tejto strane prešli slovo, pre ktoré ste nemali definíciu alebo ste mali nesprávnu definíciu.

     Tu je príklad: „Deti boli pripravené na jesennú pľušť. “… Vidíte, čo sa stane? Myslíte si, že nerozumiete celej myšlienke, ale neschopnosť pochopiť ju vychádza len z toho, že ste nemohli definovať jedno slovo, a to pľušť, ktoré znamená daždivé počasie, čľapkanicu.

Druhý prejav

     Nesprávne pochopená definícia, alebo nepochopená definícia alebo nedefinované slovo môžu dokonca spôsobiť, že človek vzdá štúdium predmetu a opustí kurz alebo triedu. Tomuto spôsobu odchodu sa hovorí „útek“.

     Všetci sme poznali ľudí, ktorí sa z nadšením dali do štúdia nejakého predmetu a za nejaký čas sme zistili, že títo ľudia od štúdia upustili, pretože to bola „nuda“ alebo to „nebolo také, ako si mysleli, že to bude“. Chceli sa naučiť nejakú zručnosť alebo sa zapísali do večernej školy, aby získali titul, ale nikdy štúdium nedokončili. Je jedno, ako logicky ich ospravedlnenia znejú, fakt je, že prestali študovať alebo odišli z kurzu. Toto je útek. Človek utečie iba z jedného hlavného dôvodu – kvôli nepochopenému slovu.

     Človek nemusí nevyhnutne utiecť kvôli ďalším bariéram v štúdiu – nedostatku masy alebo príliš strmému gradientu. Tieto bariéry jednoducho vyvolávajú telesné prejavy. Ale nepochopené slovo môže spôsobiť, že študent utečie.

Po nepochopenom slove nasleduje určitý sled činností:

     Keď študent nepochopí slovo, upadá do stavu nepochopenia (prázdnoty) toho, čo je tesne za tým. Študent rieši stav prázdnoty tým, že sa od nej oddelí – odlúči sa, stiahne sa z nej.

     Teraz, keď je študent oddelený od oblasti, ktorú študoval, o daný predmet alebo veci či činnosti s ním spojené sa nestará a je mu jedno, čo sa s nimi stane. Tento postoj – byť oddelený alebo odlišovať sa od niečoho – predchádza poškodeniu niečoho alebo niekoho.

     Napríklad študent v škole, ktorý prešiel nepochopené slová vo výučbe, sa nebude starať o dianie v triede, bude pravdepodobne očierňovať predmet pred svojimi priateľmi a môže ešte poškodiť vybavenie triedy alebo stratiť učebnicu.

     Jednako však, ľudia sú v zásade dobrí. Keď jedinec spácha zlý čin, potom má snahu zabrániť v páchaní ďalších škodlivých činov. Potom bude hľadať, ako mu ostatní „uškodili“, aby ospravedlnil svoje konanie, a bude si sťažovať, hľadať chyby a jeho postoj bude typu „len sa pozrite, čo ste mi urobili“. Tieto faktory ospravedlňujú v študentovej mysli odchod, čiže útek.

     Ale pretože väčšina vzdelávacích systémov úteky neschvaľuje, priváža to študenta k tomu, že sa skutočne odtiahne od študovaného predmetu (nech už študuje čokoľvek) a miesto toho si vybuduje mentálnu mašinériu (mechanizmus) schopnú prijímať a mechanicky opakovať vety a výroky. Keď sa jedinec prestáva zaujímať o to, čo robí, ale cíti, že v tom musí pokračovať, môže si vybudovať mentálnu mašinériu.

Teraz máme „rýchleho študenta, ktorý akosi nikdy nepoužíva to, čo sa naučil“, nazývame ho tiež povrchný študent.

     Charakteristickým prejavom potom je to, že študent vie nejaké slová naštudovať a mechanicky opakovať, bez toho, aby sa tejto činnosti osobne zúčastnil. Na skúške síce dostane jednotku s hviezdičkou, ale nie je schopný tieto údaje prakticky použiť.

     Úplne natvrdnutý (hlúpy) študent je jednoducho uviaznutý v prázdnote neporozumenia, ktorá nasleduje za nejakým nepochopeným slovom. Nebude schopný demonštrovať látku, ktorú študuje, pomocou demo súpravy alebo plastelíny, čo je jednoznačne známka toho, že existuje nepochopené slovo.

     Veľmi bystrý študent, ktorý ale nedokáže informácie použiť v praxi, je duchom mimo. Už dávno prestal konfrontovať (čeliť bez mykania alebo uhýbania) obsah predmetu, či predmet ako taký.

     Liekom na akýkoľvek z týchto stavov „bystrého neporozumenia“ alebo „hlúposti“ je nájsť nepochopené slovo, ktoré prešiel.

     Tento objav, aké je nepochopené slovo dôležité, v skutočnosti otvára bránu vzdelaniu. A aj keď táto bariéra v štúdiu bola uvedená ako posledná, ide o najdôležitejšiu z nich.

 

| Predchádzajúca | Obsah | Nasledujúca strana » |

Objasňovanie slov

     Nepochopené slovo zostane nepochopené, pokiaľ si človek neobjasní jeho význam. Hneď ako raz slovo úplne porozumiete, hovoríme, že je objasnené.

     Postupom používaným na vyhľadávanie a objasňovanie slov, ktoré študent pri svojom štúdiu nepochopil alebo nesprávne pochopil, sa hovorí objasňovanie slov. Prvá vec, ktorú je potrebné sa naučiť, je presný postup, ako objasniť každé slovo alebo symbol, na ktoré človek narazí pri čítaní alebo štúdiu a ktorému neporozumel. Pri každej technológii objasňovania slov sa používa tento postup.

Kroky pri objasňovaní slova

     1. Pri čítaní majte po ruke slovník, aby ste si mohli objasniť každé nepochopené slovo alebo symbol, s ktorým sa stretnete. Mali by ste si zaobstarať jednoduchý, ale dobrý slovník, ktorý neobsahuje definície s náročnými slovami, ktoré by ste si museli objasňovať.

     2. Keď sa stretnete so slovom alebo symbolom, ktorému nerozumiete, najskôr si vezmite slovník a v rýchlosti si prejdite definície. Nájdite tú, ktorá sa hodí do kontextu, v ktorom bolo slovo použité. Prečítajte si ju a tvorte vety s týmto slovom v tomto význame, až budete mať jasný koncept o tomto jeho význame. Môže to vyžadovať desať alebo aj viac viet.

     3. Potom si objasnite každú z ďalších definícií tohto slova, a to tak, že si na každú z nich budete tvoriť vety tak dlho, až budete každej jeho definícii jednoznačne rozumieť.

     Ak má slovo niekoľko rôznych definícií, nemôžete obmedzovať svoje porozumenie iba na jednu definíciu a nazývať ho „pochopené“. Musíte mu byť schopní takisto rozumieť, keď bude neskôr použité v inom význame.

     Neobjasňujte však definície technické alebo odborné (matematické, biologické atď.) alebo zastaralé (už nepoužívané) alebo archaické (starobylé a všeobecne už viac nepoužívané), iba ak by slovo bolo použité práve týmto spôsobom v kontexte a v ňom nepochopené. Keby ste si tieto definície objasňovali, mohlo by sa stať, že vás to zavedie k mnohým ďalším slovám, ktoré také definície obsahujú, a výrazne tak spomalia vaše štúdium.

 

Príklad objasňovania slova

    4.Ďalšia vec, ktorú je potrebné urobiť, je objasniť si pôvod slova, kde je vysvetlené, odkiaľ slovo pochádza. To vám pomôže získať základné pochopenie toho slova.

     5. Väčšina slovníkov uvádza idiómy slov. Idióm je ustálené slovné spojenie alebo výraz, ktorému sa nedá porozumieť na základe bežného významu slov, z ktorých sa skladá. Napríklad má to v malíčku je slovenský idióm, ktorý znamená „dobre to pozná, ovláda“. V jazyku sa používa pomerne veľa idiómov a tie bývajú v slovníku zvyčajne uvedené za definíciami slova samotného. Ak má slovo, ktoré objasňujete, idiómy, objasnite si ich takisto.

     6. Aby sme slovo pochopili úplne, musíme si tiež objasniť všetky ďalšie informácie, ktoré sú v ňom uvedené, ako napríklad poznámky o jeho použití, synonymá atď. (Synonymum je slovo, ktoré má podobný, ale nie úplne rovnaký význam ako iné slovo, napr. tenký a chudý.)

     7. Ak sa stretnete v definícii slova, ktoré objasňujete, s nejakým nepochopeným slovom alebo symbolom, musíte si ho okamžite objasniť tým, že použijete rovnaký postup. A potom sa vrátite k definícii, ktorú ste objasňovali. (V slovníku sú symboly a skratky zvyčajne uvedené v jeho prednej časti.) Pokiaľ však zistíte, že trávite veľa času objasňovaním slov vo vnútri definícií, mali by ste si zaobstarať jednoduchší slovník. Dobrý slovník vám umožní objasniť si slovo, bez toho, aby ste pri tom museli vyhľadávať množstvo ďalších.

Jednoduché slová

     Možno si hneď myslíte, že sú to dlhé alebo technické slová, ktorým najčastejšie nerozumiete.

     Nie je to tak.

     Slovíčka ako na, a, byť, že a ďalšie, ktoré „každý pozná“, sa veľmi často pri objasňovaní slov objavujú ako nepochopené.

     Aby ste si mohli tieto slová úplne definovať, potrebujete k tomu veľký slovník.

To je ďalšia zvláštnosť. Malé slovníky totiž predpokladajú, že to „každý pozná, čo to slovo znamená“.

     Je takmer neuveriteľné, že absolvent vysokej školy, ktorý roky študoval zložité predmety, aj napriek tomu nevie, čo znamená slovo „alebo“, „pri“ či „nejaký“. To sa musí vidieť, aby sa tomu dalo uveriť. Ale sotva si to vyjasní, celé jeho vzdelanie sa premení z hromady otáznikov na jasné a praktické pochopenie.

     Testovanie školákov v Johannesburgu v Juhoafrickej republike raz ukázalo, že ich inteligencia s každým novým školským rokom klesala!

     Odpoveď na túto záhadu je jednoduchá. Každým rokom získali k svojej aj tak už zmätenej slovnej zásobe pár tuctov ďalších nepochopených slov, ktoré im boli schopné skaziť život a pri ktorých nikto nikdy nepožadoval, aby si ich vyhľadali.

     Hlúposť je dôsledkom nepochopených slov.

     NAJRANEJŠIE NEPOCHOPENÉ SLOVO V PREDMETE JE KĽÚČOM K NESKORŠÍM NEPOCHOPENÝM SLOVÁM V TOMTO PREDMETE.

     Pri štúdiu cudzieho jazyka sa často zistí, že gramatické slová vlastného jazyka, ktorými je popisovaná gramatika v cudzom jazyku, sú základom toho, že človek nie je schopný sa naučiť cudzí jazyk.

     Je dôležité, aby tieto slová boli objasnené.

Pokračovanie v brožúre Študijná technológia >>>