Bariéry v štúdiu
Predsa len, aby človek mohol byť úspešným študentom, potrebuje viac ako iba ochotu sa učiť. Nástrahy existujú a študenti musia vedieť, ako sa efektívne učiť, aby boli schopní ich prekonávať.
Bolo zistené, že existujú tri jednoznačne dané bariéry (prekážky), ktoré môžu zablokovať schopnosť človeka študovať, a tým aj jeho schopnosť vzdelávať sa. Tieto bariéry v skutočnosti vyvolávajú rôzne skupiny telesných a duševných reakcií.
Pokiaľ človek tieto bariéry pozná, rozumie im a vie, ako ich zvládať, jeho schopnosť študovať a učiť sa výrazne narastie.
Prvá bariéra: neprítomnosť masy
V študijnej technológii hovoríme o mase a význame predmetu (odboru). Masou mienime skutočné hmotné objekty, veci v živote. Význam predmetu znamená jeho zmysel, jeho myšlienky alebo jeho teóriu.
Vzdelávame počas neprítomnosti masy, ktorou sa daná technológia zaoberá, je pre študenta veľmi náročné.
Ak by ste študovali traktory, masou by bol traktor. Mohli by ste študovať celú knihu o traktoroch, o tom, ako ovládať riadiace páky, aké typy prídavných zariadení sa dajú použiť – inými slovami, celý význam – ale dokážete si predstaviť, ako málo by ste pochopili, pokiaľ by ste nikdy nevideli traktor?
Takáto neprítomnosť masy môže spôsobiť, že sa študent bude cítiť stlačený, zhrbený, bude mať pocit, akoby sa mu krútila hlava, bude ako bez života, znudený a nahnevaný.
Fotografie a filmy vám môžu pomôcť, pretože sú prísľubom masy, ale ak niekto študuje o traktoroch, tak ani tlačená strana, ani hovorené slovo nie sú žiadnou náhradou za prítomnosť skutočného traktoru.
Nedostatok masy toho, čo človek študuje môže spôsobiť, že sa študent môže cítiť zhrbený, znudený, podráždený, môže mať pocit, ako by bol mŕtvy a môže mať závrat.
Snaha vzdelávať osobu o mase, ktorú nemá k dispozícii a ktorá nie je na dosah, vyvoláva určité nepríjemné a rozptyľujúce telesné reakcie.
Pokiaľ by ste sa pokúšali niekoho naučiť všetko o traktoroch, ale pritom ste mu žiadny neukázali, ani ste mu nedali možnosť, aby poznal jeho masu, bude sa cítiť stlačený v tvári, bude mať bolesti hlavy a bude mu čudne od žalúdka. Z času na čas by mohol cítiť, že má závrat a často by ho pálili oči.
Na túto bariéru môžu naraziť študenti akéhokoľvek veku. Povedzme, že malý Jurko má v škole veľké problémy s aritmetikou. Zistíte, že riešili aritmetický problém, v ktorom boli použité jablká, ale on nikdy na svojej lavici nemal žiadne jablká, ktoré by mohol rátať. Dajte mu pár jabĺk a ku každému priraďte číslo. Teraz má pred sebou množstvo ozajstných jabĺk – a nie iba teoretické množstvo jabĺk.
Ide o to, že môžete vysledovať Jurkov problém až k neprítomnosti masy a napraviť ju tým, že mu túto masu poskytneme. Mohli by ste mu poskytnúť nejaký predmet alebo nejakú inú rozumnú náhradu.
Táto bariéra v štúdiu – štúdiu niečoho, bez toho, aby kedy bola bývala k dispozícii masa toho predmetu – vyvoláva takéto zreteľne rozpoznateľné reakcie.
Náprava neprítomnosti masy
Keďže nie každý študent má po ruke skutočnú masu, boli vyvinuté užitočné nástroje, pomocou ktorých je možné napraviť nedostatok masy. Spadajú pod hlavičku demonštrácií.
Demonštrácia pochádza z latinského demonstrare, ktoré znamená „ukázať, predviesť, dokázať“.
Anglický slovník Chambers 20th Century Dictionary zahrňuje nasledujúcu definíciu slova demonštrovať: „vyučovať, vyložiť či predvádzať pomocou praktických prostriedkov“.
Keby človek potreboval získať masu, urobil by si demonštráciu. Jeden spôsob, ako to dosiahnuť, je použiť „demonštračnú súpravu“. „Demo súprava“, ako ju nazývame, je súbor rôznych malých predmetov, ako sú korkové zátky, vrchnáky, kancelárske sponky, vrchnáky pier, gumičky atď. Študent môže použiť demo súpravu, aby predstavovala veci, ktoré práve študuje, a aby mu pomohla pochopiť koncepty (koncept = priama predstava nejakej veci).
Demonštrovanie nejakého konceptu s rôznymi malými predmetmi dodáva človeku masu o tom, čo študuje. Toto zvyšuje porozumenie.
Ak študent narazí na niečo, čo nemôže celkom pochopiť, potom mu demonštrovanie tejto myšlienky pomocou demo súpravy množní tomu porozumieť.
Pomocou demo súpravy môže byť demonštrované čokoľvek: myšlienky, predmety, vzájomné súvislosti alebo spôsob, ako niečo funguje. Človek jednoducho použije tieto drobné predmety, aby predstavovali rôzne časti študovanej veci. Týmito predmetmi sa môže hýbať vo vzťahu k ostatným, aby sa tým ukázali princípy a činnosť daného konceptu.
Ďalší spôsob, ako niečo demonštrovať, je načrtnúť si to.
Niekto, kto sedí za kancelárskym stolom a pokúša sa niečo vyriešiť, môže použiť ceruzku a papier, a náčrtkom alebo nakreslením grafu toho, na čom pracuje, to môže vyriešiť.
Existuje pravidlo, že ak niečo nedokážete demonštrovať v dvoch dimenziách (rozmeroch), potom ste to správne nepochopili. Je síce vytvorené svojvoľne, jednako je však veľmi funkčné.
Náčrtok pomáha človeku zvýšiť porozumenie.
Toto pravidlo sa používa v inžinierstve a v architektúre. Ak sa niečo nedá jednoducho a jasne vypracovať v dvoch dimenziách, je tam niekde chyba a nedá sa to postaviť.
Načrtnutie a dvojrozmerné znázornenie sú súčasťou demonštrácie a riešenia vecí.
Tretí spôsob dodania masy k objasneniu princípov je prostredníctvom plastelíny – vyrobením plastelínovej demonštrácie princípu alebo konceptu.
Účelom plastelínovej demonštrácie je:
- 1. urobiť študentovi študované materiály tak, aby boli reálne,
- 2. dať správnu rovnováhu medzi masu a význam,
- 3. naučiť študenta prakticky použiť to, čo sa učí.
Celá teória plastelínových demonštrácií spočíva v tom, že dodávajú masu.
Objekty, činnosti, myšlienky, vzťahy alebo čokoľvek iné môže byť demonštrované v plastelíne.
Študent potrebuje demonštráciu preto, aby niečo porozumel. Bez nej má len myšlienky alebo predstavy. Ak mu je daná masa, môže si to vyjasniť, pretože má masu i priestor, v ktorom si predstaví koncept, ktorý študuje.
Demonštrácie pomocou demo súpravy fungujú rovnako na tomto princípe, s tým rozdielom, že plastelínová demonštrácia oveľa bližšie znázorňuje demonštrovaný predmet a poskytuje viac masy.
Každý študent môže použiť plastelínu k demonštrácii činnosti, definície, predmetu alebo princípu. Sedí za stolom s pripravenou plastelínou rôznych farieb. Demonštruje nejaký predmet (objekt) alebo princíp v plastelíne a každú časť opatrí štítkom. Plastelína potom znázorňuje danú vec. Nie je to len hrudka plastelíny so štítkom. Ako štítky sa použijú malé prúžky papiera.
Povedzme napríklad, že študent chce demonštrovať ceruzku. Vymodeluje z plastelíny tenký valček, ktorý obalí ďalšou vrstvou plastelíny – valček na jednom konci trochu vyčnieva. Na druhý koniec pripojí krátky plastelínový valček. Tenký valček označí štítkom „tuha“. Vonkajšiu vrstvu označí štítkom „drevo“. Malý krátky valček štítkom „guma“.
Hlavná vec je jednoduchosť.
Keď si na tom dáte záležať, môžete v plastelíne demonštrovať čokoľvek. A už samotná práca na tom, ako to demonštrovať alebo vymodelovať v plastelíne a popísať štítky prináša obnovené porozumenie.
Tajomstvo výučby je obsiahnuté vo vete: „Ako to vyjadrím v plastelíne?“ Keď niekto niečo dokáže stvárniť v plastelíne, tak tomu rozumie. Ak to nedokáže, tak tomu v skutočnosti nerozumie. Iba vtedy, ak termínom alebo veciam naozaj rozumieme, jedine potom ich dokážeme vymodelovať. A to, že ich spracujeme v plastelíne, nám pomôže porozumieť im.
Pri modelovaní s plastelínou nejde o umenie. Tvary sa robia nahrubo.
Každá jednotlivá vec, ktorá je vymodelovaná, je označená štítkom, bez ohľadu na to, ako neestetický je. Študenti zvyčajne vyrábajú štítky z kúska papiera alebo štvrtinky, ktoré popíšu prepisovačkou. Keď štítky vystrihnú, zostrihnú ich na jednom konci do špičky, aby ich mohli do plastelíny ľahko zapichnúť.
Postup by mal byť takýto – študent vymodeluje jeden predmet a označí ho, vymodeluje ďalší a označí ho, vymodeluje tretí predmet a označí ho štítkom a tak ďalej, v tom istom poradí. Tento postup je založený na skutočnosti, že optimálna výučba vyžaduje rovnováhu masy a významu a že príliš veľa jedného a nedostatku druhého môže spôsobiť, že sa študent cíti zle. Keď študent zhotovuje všetky časti masy svojej demonštrácie naraz, bez toho, aby ju označoval štítkami, sedí tu potom so všetkými týmito významami, ktoré sa mu hromadia v mysli, miesto toho, aby zapísal postupne jeden za druhým (vo forme štítku). Správny postup je označovanie každej časti masy tak, ako sú jedna po druhej vytvárané.
Pomocou kusu plastelíny a štítku sa dá vyjadriť akýkoľvek predmet alebo princíp alebo činnosť. Pomocou plastelíny sa zobrazuje masa a pomocou štítku význam alebo myšlienka.
Postup činnosti alebo smer pohybu sú zvyčajne zaznačované malými šípkami. Šípku môžeme vyrobiť z plastelíny alebo ju môže predstavovať iný typ štítku. To môže byť dôležité. Nedostatok údajov o tom, akou cestou sa čo uberá alebo aký je postup činností, môže spôsobiť, že sa nedá rozpoznať, čo demonštrácia znamená.
Človekovmu porozumeniu môže byť značné nápomocné, keď sa snaží na niečo prísť, dať si to do fyzickej formy.
Plastelínové demonštrácie musia byť veľké. Jeden z účelov plastelínovej demonštrácie je, aby pre študenta bolo reálne to, čo študuje. Ak je študentova demonštrácia malá (menej masy), študent nemusí získať dostatočnú realitu. Veľké plastelínové demonštrácie sú pre zvýšenie študentovho porozumenia úspešnejšie.
Správne urobená plastelínová demonštrácia, ktorá v skutočnosti naozaj veci demonštruje, u študenta spôsobí neuveriteľné zmeny. A on si dané informácie bude pamätať.
Každá z týchto troch metód nápravy nedostatku masy – použitie demo súpravy, náčrtku a plastelínovej demonštrácie – by mala byť často používaná v akejkoľvek vzdelávacej činnosti. Môžu mať veľký vplyv na to, ako dobre sa študent učí a ako vie prakticky použiť to, čo sa naučil.
| Predchádzajúca | Obsah | Nasledujúca strana » |
