ANTISOCIÁLNA OSOBNOSŤ / SOCIÁLNA OSOBNSOŤ

ANTISOCIÁLNA OSOBNOSŤ

EXISTUJÚ ISTÉ vlastnosti a duševné postoje, ktoré spôsobujú, že asi 20 percent ľudskej rasy sa prudko stavia proti akýmkoľvek aktivitám a skupinám zameraným na zlepšovanie.

Takíto ľudia sú známi tým, že majú antisociálne sklony.

Keď právna alebo politická štruktúra krajiny začne v zodpovedných pozíciách uprednostňovať takéto osobnosti, organizácie, ktoré v krajine zabezpečujú civilizovanosť, sú utláčané a nasleduje barbarstvo v podobe kriminality a ekonomického tlaku.

Zločiny a trestné činy páchajú antisociálne osobnosti. Pacienti z ústavov obyčajne nájdu príčinu svojho stavu v dobe, keď boli s takýmito osobnosťami v kontakte.

A tak vidíme, že vo vládach, policajných aktivitách a oblastiach duševného zdravia – aby sme vymenovali aspoň niektoré oblasti – je dôležité byť schopný odhaliť a izolovať tento typ osobnosti. Takto by bola spoločnosť a jej jednotlivci chránení pre deštruktívnymi následkami skutočnosti, že tieto osobnosti majú voľnú ruku ubližovať druhým.

Keďže tvoria len 20 percent populácie a iba 2 a pol percenta z týchto 20 je skutočne nebezpečných, je jasné, že pri vynaložení nepatrného úsilia by sme mohli výrazne zlepšiť stav spoločnosti.

Dobre známymi, dokonca znamenitými príkladmi takejto osobnosti, sú samozrejme Napoleon a Hitler. Dillinger, Pretty Boy Floyd, Christie a ďalší slávni zločinci sú tiež dobre známymi príkladmi antisociálnych osobností. Ale popri týchto hviezdnych príkladoch histórie zabúdame na menej hviezdne príklady a nevidíme, že takéto osobnosti sa vyskytujú v našich súčasných životoch a sú často neodhalené.

Keď pátrame po príčine krachu podniku, niekde v jeho radoch nevyhnutne objavíme antisociálnu osobnosť, ktorá na ňom aktívne pracuje.

V rozpadávajúcich sa rodinách obyčajne zistíme, že jeden z rodinných príslušníkov má túto osobnosť.

V oblasti, kde sa život stal neznesiteľným alebo ťažkým, odhalí trénovaný pozorovateľ dôkladným preskúmaním jednu alebo viac takýchto osobností v činnosti.

Keďže 80 percent z nás sa snaží v živote napredovať a iba 20 percent sa nám v tom snaží zabrániť, žilo by sa nám oveľa lepšie, keby sme boli dobre informovaní o tom, ako sa takéto osobnosti presne prejavujú. Mohli by sme ich odhaliť a ušetrili by sme si mnohé zlyhania a žiaľ.

Je teda dôležité preskúmať a vymenovať vlastnosti antisociálnej osobnosti. Vzhľadom na vplyv, ktorý má na každodenný život toľkých ľudí, sa patrí, aby boli slušní ľudia o tejto téme viac informovaní.

CHARAKTERISTICKÉ VLASTNOSTI

Antisociálna osobnosť má tieto charakteristické vlastnosti:

1. Hovorí iba vo veľkých všeobecnostiach. „Oni hovoria, že…”, „Každý si myslí, že…” „Každý vie, že…” a podobné výroky pouxiva neustále, a najmä, keď šíri klebety. Keď sa jej spýtate: „Kto je to každý?”, zvyčajne sa ukáže, že išlo o jediný zdroj a z tohto zdroja si antisociálna osobnosť vyvorila to, o čom predstiera, že je spoločný názor celej spoločnosti.

Toto je pre nich prirodzené, pretože pre nich je celá spoločnosť jedna veľká nepriateľská všeobecnosť namierená špeciálne proti nim.

2. Takáto osoba za zaoberá hlavne zlými správami, kritickými a nepriateľskými poznámkami, invalidáciami a všeobecným útlakom.

Kedysi boli takíto ľudia označovaní za „klebetnice”, „poslov zlých správ” alebo „ohováračov”.

Stojí za mienku, že takáto osoba neodovzdáva ďalej žiadne dobré správy ani pochvalné zmienky.

3. Keď antisociálna osobnosť odovzdáva odkaz alebo správu, pozmeňuje komunikáciu tak, aby vyznela horšie. Dobrú správu zastaví a ďalej odovzdá len zlú správu a často ju ešte prikrášli.

Takáto osoba tiež predstiera odovzdávanie „zlých správ”, ktoré sú v skutočnosti vymyslené.

4. Typickou vlastnosťou a jednou zo smutných vecí ohľadom antisociálnej osobnosti je, že žiadne liečenie, náprava ani psychoterapia u nej nezaberajú.

5. V okolí takejto osobnosti nájdeme vystrašených alebo chorých partnerov a priaľelov; títo ľudia majú v živote ochromené správanie, nedarí sa im a nie sú úspešní, ak už náhodou neboli dohnaní do naozajstného šialenstva.

Takíto ľudia spôsobujú iným problémy.

Keď sa človek, ktorý žije v blízkosti antisociálnej osobnosti, lieči alebo vzdeláva, nemá zo svojho liečenia alebo štúdia stabilné prínosy. Pod jej utláčateľským vplyvom znovu ochorie alebo stratí prospech zo svojich nadobudnutých vedomostí.

Keď sú takíto blízki liečení fyzicky, obyčajne sa v očakávanom čase neuzdravia, ich stav sa dokonca zhorší a majú chabú rekonvalescenciu.

Pokiaľ takéto osoby zostávajú pod vplyvom spojenia s antisociálnou osobnosťou, je celkom zbytočné liečiť ich, pomáhať im alebo ich vzdelávať.

Väčšina duševne chorých je duševne chorých kvôli tomu, že sú v kontakte s antisociálnou osobnosťou a z rovnakeho dôvodu sa ani ľahko neuzdravia.

Je nespravodlivé, že antisociálnu osobnosť v skutočnosti vidíme v ústave zriedka. Sú tam iba jej „priatelia” a rodina.

6. Antisociálna osobnosť si zvyčajne vyberá nesprávny terč.

Keď prejde po klincoch a dostane defekt, preklína spolujazdca alebo niečo, čo vôbec nebolo príčinou problému. Keď je u susedov nahlas pustené rádio, dokope mačku.

Keď je A jasnou príčinou, antisociálna osobnosť nevyhnutne obviní B, C alebo D.

7. Antisociálna osobnosť nedokáže dokončiť akčný cyklus.

Takíto ľudia sú obklopení neukončenými projektmi.

8. Mnohé antisociálne osobnosti sa bez okolkov priznajú k najstrašnejším zločinom, keď sú k tomu donútené, no nebudú za ne cítiť ani ten najmenší pocit zodpovednosti.

Ich činnosti nemajú s ich vôľou spoločné nič alebo len málo. Veci “sa skrátka stali”.

Nemajú žiaden zmysel pre správnu príčinnosť a obzvlášť netrpia žiadnymi výčitkami svedomia či pocitmi hanby.

9. Antisociálna osobnosť podporuje iba deštruktívne skupiny a zúri a útočí proti akejkoľvek konštruktívnej skupine alebo skupine, ktorá sa snaží o zlepšenie.

10. Tento typ osobnosti schvaľuje iba deštruktívne činnosti a bojuje proti konštruktívnym alebo užitočným činnostiam a aktivitám.

Pre ľudí s antisociálnou povahou sú častým magnetom hlavne umelci. V ich umení vidia niečo, čo treba zničiť, a snažia sa o to tajne, “ako priatelia”.

11. Pomoc druhým je aktivita, ktorá privádza antisociálnu osobnosť takmer do šialenstva. No aktivity, ktoré v mene pomoci ničia, silne podporuje.

12. Antisociálna osobnosť má zlý zmysel pre vlastníctvo a názor, že niekto niečo vlastní, je pre ňu len pretvárka na balamutenie ľudí. V skutočnosti nikto nič nevlastní.

ZÁKLADNÁ PRÍČÍNA

Základná príčina, prečo sa antisociálna osobnosť správa tak, ako sa správa, spočíva v jej skrytej hrôze z iných.

Pre takúto osobu je každá iná bytosť nepriateľ – nepriateľ, ktorého treba skryto alebo otvorene zničiť.

Je zafixovaná na myšlienke, že jej prežitie závisí od toho, že “udrží druhých dole” alebo ich “udrží v nevedomosti”.

Keby niekto sľúbil, že urobí druhých silnejšími alebo šikovnejšími, antisociálna osobnosť by prežívala najväčšie muky osobného ohrozenia.

Keďže má toľko problémov s ľuďmi, ktorí sú slabí alebo hlúpi, myslí si, že by ju zničilo, keby sa niekto stal silnejší alebo múdrejší.

Takáto osoba ničomu nedôveruje až do takej miery, že má zo všetkého hrôzu. Toto je obyčajne maskované a neodhalené.

Keď takáto osoba zošalie, svet sa pre ňu stane plný Marťanov či agentov FBI a každý človek, ktorého stretne, je pre ňu Marťan alebo agent FBI.

Ale väčšina z týchto ľudí navonok nevykazuje žiadne príznaky duševnej poruchy. Zdajú sa byť celkom racionálni. Dokážu byť veľmi vierohodní.

V každom prípade, vyššie uvedený zoznam pozostáva z vecí, ktoré takáto osobnosť nie je na sebe schopná vidieť, a to je také pravdivé, že keby ste sa v jednom z tých bodov našli, tak celkom určite nie ste antisociálny. Sebakritika je prepych, ktorý si antisociálna osobnosť nemôže dovoliť. Musí mať pravdu, pretože je podľa svojho vlastného názoru v neustálom nebezpečenstve. Keby ste jej dokázali, že sa mýli, mohli by ste jej dokonca privodiť ťažkú chorobu.

Len duševne zdraví a vyrovnaní ľudia sa pokúšajú napraviť svoje správanie.

ÚĽAVA

Keby ste zo svojej minulosti vyňali antisociálne osoby a potom s nimi prerušili styky, mohli by ste zažiť veľkú úľavu.

A podobne, keby spoločnosť rozpoznala tento typ osbosti ako chorú bytosť (tak ako sa dnes izolujú ľudia s kiahňami), mohlo by dôjsť k sociálnemu zlepšeniu a oživeniu ekonomiky.

A situácia sa pravdepodobne veľmi nezlepší, pokiaľ bude 20-tim percentám populácie dovolené dominovať nad životmi a podnikaním zvyšných 80-tich percent a poškodzovať ich.

Tak, ako je dnes bežnou politickou praktikou právo väčšiny, malo by sa aj v našom každodennom živote prejaviť duševné zdravie väčšiny bez zásahov a deštrukcie sociálne chorých Iudí.

Je škoda, že oni sami nedovolia, aby sa im pomohlo, a keby sa im niekto aj snažil pomôcť, liečba by u nich nemala odozvu.

Porozumenie takejto osobnosti a schopnosť rozpoznať ju by mohli spôsobiť významnú zmenu v spoločnosti a v našich životoch. 

SOCIÁLNA OSOBNOSŤ

ČLOVEK MA V DÔSLEDKU SVOJICH OBÁV sklony k honu na bosorky.

Stačí mu označiť “ľudí v čiernych klobúkoch” za darebákov a on ich môže začať hromadne zabíjať.

Vďaka tejto vlastnosti antisociálna osobnosť veľmi ľahko vytvára chaotické a nebezpečné prostredie.

Človek ako taký nie je prirodzene odvážny ani rozvážny. A nie je nevyhnutne podlý.

Dokonca aj antisociálna osobnosť si je pri svojom zvrátenom uvažovaní celkom istá, že robí to najlepšie, čo sa dá, a často vidí seba široko-ďaleko ako jediného dobrého človeka, ktorý robí pre druhých len to najlepšie. Jedinou chybou v jej uvažovaní je to, že keď všetkých vyhubí, nezostane nik, koho by chránila pred jej domnelým zlom. Jedinou metódou, ako sa dá zistiť, či ide o antisociálnu alebo sociálnu osobnosť, je sledovať, ako sa správa vo svojom prostredí a k svojim blízkym. Obe majú podobné motívy – sebazáchovu a prežitie. Snažia sa to však dosiahnuť odlišným spôsobom.

Keďže človek nie je prirodzene rozvážny ani odvážny, každý sa do nejakej miery snaží mať na pozore pred nebezpečnými ľuďmi. A tak môže začať hon na bosorky.

Z tohto dôvodu je dokonca dôležitejšie rozpoznať sociálnu než antisociálnu osobnosť. Človek sa tak vyhne “strielaniu” na nevinného, založenému na predsudkoch, na tom, že niekoho nemá rád alebo na tom, že dotyčný chvíľkovo nekonal správne.

Sociálna osobnosť sa dá najľahšie definovať tak, že ju porovnáme s jej opakom – antisociálnou osobnosťou.

Toto rozlíšenie sa robí ľahko a nikdy by sa nemal zostaviť test, ktorý by určoval len antisociálnu osobnosť. V jednom a tom istom teste sa musia zohľadniť tak vyššie, ako aj nižšie úrovne ľudského konania.

Test, ktorý vyhlasuje iba antisociálne osobnosti a nie je zároveň schopný identifikovať sociálnu osobnosť, by bol sám osebe utláčateľský test. Bolo by to ako keď máte odpovedať “áno” alebo “nie” na otázku: “Bijete stále svoju ženu?” Každý, kto by ho robil, by bol označený za vinného. Tento mechanizmus by sa síce mohol hodiť do čias inkvizície, no nevyhovuje moderným potrebám.

Keďže spoločnosť funguje, prosperuje a prežíva len vďaka snahe sociálnych osobností, človek ich musí poznať. Ony sú tie hodnotné bytosti, nie tie antisociálne. Ony musia mať práva a slobodu. Antisociálnej osobnosti treba venovať iba toľko pozornosti, aby sme pred ňou ochránili sociálne osobnosti a pomohli im.

Pokiaľ človek nebude schopný identifikovať v spoločnosti antisociálne osobnosti a zastaviť ich zámery a pokiaľ nebude schopný pomáhať sociálnym osobnostiam a podporovať ich, prestane fungovať právo väčšiny a všetky snahy o civilizovanie spolu s ľudskou rasou zaniknú. Už samotné slovo “spoločnosť” totiž naznačuje spoločenské správanie a bez neho neexistuje žiadna spoločnosť, len barbarstvo, kde sú v nebezpečenstve všetci ľudia, či už sú dobrí alebo zlí.

Slabým miestom toho, že ukážeme, ako sa dajú ľudia, ktorí škodia, rozpoznať je, že tí zlí potom použijú tieto vlastnosti proti slušným ľuďom, aby ich tak uštvali a vyhubili.

Labuťou piesňou každej veľkej civilizácie bola melódia hraná šípmi, sekerami alebo guľkami použitými antisociálnymi osobnosťami na vyvraždenie posledného slušného človeka.

Vláda je nebezpečná, len keď zamestnáva antisociálne osobnosti alebo keď pre ne pracuje. Konečným výsledkom je vyhubenie všetkých sociálnych osobností a výsledný pád Egypta, Babylonu, Ríma, Ruska či Západu.

Pri charakteristických vlastnostiach antisociálnej osobnosti zbadáte, že inteligencia nie je kritériom posudzovania antisociálnosti. Antisociálni ľudia môžu byť bystrí, hlúpi alebo priemerní. A tak tí nesmierne inteligentní z nich sa môžu dostať pomerne vysoko, dokonca až na úroveň hlavy štátu.

Dôležitosť, schopnosti a ani túžba dostať sa nad iných taktiež nie sú ukazovateľom pri určovaní antisociálnej osobnosti. Ale keď sa antisociálne osobnosti dostanú na dôležité miesta alebo postúpia vyššie, sú vďaka ďalekosiahlym dôsledkom svojich činov predsa len viditeľné. Môžu to ale tiež byť nedôležití ľudia, ktorí majú nízke postavenie a netúžia po ničom lepšom.

Takže antisociálnu osobnosť určuje iba uvedených dvanásť vlastností. A tých istých dvanásť, obrátených, je jediným kritériom sociálnej osobnosti, ak chce byť človek ohľadom týchto osobností čestný.

Identifikovať alebo označiť antisociálnu osobnosť nemôže človek poctivo a dôkladne, ak pri tomto skúmaní nepreverí aj pozitívnu stránku života danej osoby.

Každý človek môže mať pod tlakom chvíľkové záblesky antisociálneho správania. To z neho ešte nerobí antisociálnu osobnosť.

Skutočná antisociálna osobnosť má väčšinu antisociálnych vlastností.

Sociálna osobnosť má väčšinu antisociálnych vlastností.

Preto musí človek, skôr než môže niekoho skutočne označiť za antisociálneho alebo sociálneho, preskúmať to dobré aj to zlé.

Pri skúmaní takýchto vecí je najlepšie mať veľa jasných dôkazov a svedectiev. Jeden alebo dva ojedinelé prípady o ničom nevypovedajú. Človek by mal preskúmať všetkých dvanásť sociálnych a všetkých dvanásť antisociálnych vlastností a rozhodnúť na základe skutočných dôkazov, nie názorov.

Toto je dvanásť hlavných vlastností sociálnej osobnosti:

1. Sociálna osobnosť je pri opisovaní okolností konkrétna. “Jozef Janek povedal, že…”, “Noviny Hviezda informovali, že…”. A keď je to dôležité alebo možné, uvádza zdroj informácií.

Môže použiť všeobecnosti ako “oni” alebo “ľudia”, ale zriedkakedy im pripisujú výroky alebo názory znepokojujúceho charakteru.

2. Sociálna osobnosť rada odovzdáva dobré správy a zdráha sa odovzdávať tie zlé.

Pravdepodobne sa ani nebude zaoberať odovzdávaním kritiky, ak nejde o niečo podstatné.

Radšej spôsobuje, že sa druhí cítia inými obľúbení a žiadaní, než naopak, a má sklon robiť chybu v tom, že namiesto odovzdania kritiky, dodáva podporu.

3. Sociálna osobnosť odovzdáva komunikáciu bez väčších pozmenení, a pokiaľ niečo vynechá, má sklon vynechať skôr zraňujúce veci.

Nerada zraňuje ľudské city. Niekedy robí chybu v tom, že brzdí zlé správy alebo príkazy, ktoré sa zdajú kritické alebo drsné.

4. Liečenie, náprava a psychoterapia fungujú u sociálnej osobnosti veľmi dobre, zvlášť, ak sú miernej povahy.

Na rozdiel od antisociálnych ľudí, ktorí niekedy sľubujú, že sa polepšia, a pritom sa nepolepšia, sociálna osoba sa dokáže ľahko zmeniť a zlepšiť.

Sociálnu osobnosť často stačí len upozorniť na jej nežiaduce správanie a ona ho zmení k lepšiemu.

Na usmernenie sociálnych osobností nie sú potrebné trestné zákonníky ani násilné tresty.

5. Priatelia a spolupracovníci sociálnej osobnosti sú väčšinou zdraví, šťastní a majú dobrú morálku.

Skutočná antisociálna osobnosť má veľmi často vplyv na zlepšenie zdravia a úspech iných už len svojou prítomnosťou.

To najmenej, čo sociálna osobnosť robí je, že neznižuje existujúcu úroveň zdravia a morálky ľudí vo svojom okolí.

Keď sociálna osobnosť ochorie, vylieči sa alebo sa uzdravuje očakávaným spôsobom a liečba u nej býva úspešná.

6. Sociálna osobnosť zvyčajne volí pre nápravu správny terč.

Radšej opraví prepichnutú pneumatiku, než by mlátila do čelného skla.

Z tohto dôvodu je v oblasti technických zručností schopná veci opraviť a sfunkčniť.

7. Sociálna osobnosť spravidla dokončuje začaté akčné cykly, ak je to možné.

8. Sociálna osobnosť sa za svoje prečiny hanbí a zdráha sa o nich hovoriť. Za svoje chyby však preberá zodpovednosť.

9. Sociálna osobnosť podporuje konštruktívne skupiny a má tendenciu protestovať proti deštruktívnym skupinám alebo sa proti nim stavať.

10. Sociálna osobnosť protestuje proti deštruktívnym činnostiam. Podporuje konštruktívne a prospešné činnosti.

11. Sociálna osobnosť druhým pomáha a aktívne sa stavia proti činnostiam, ktoré druhým ubližujú.

12. Sociálna osobnosť považuje každý majetok za niečie vlastníctvo a zabraňuje jeho odcudzeniu alebo zneužívaniu a neschvaľuje ich.

ZÁKLADNÁ MOTIVÁCIA

Sociálna osobnosť koná prirodzene na princípe najväčšieho dobra.

Neznepokojuje sa vymyslenými nepriateľmi, ale keď nejakí existujú, rozpozná ich.

Sociálna osobnosť chce prežiť a chce, aby prežili aj iní, zatiaľ čo antisociálna osobnosť skutočne a skryto chce, aby druhí podľahli.

Sociálna osobnosť v podstate chce, aby boli druhí šťastní a aby sa im dobre darilo, zatiaľ čo antisociálna osobnosť je v skutočnosti veľmi vynaliezavá v tom, ako spôsobiť, aby sa iným darilo veľmi zle.

Hlavným kľúčom k sociálnej osobnosti v skutočnosti nie sú jej úspechy, ale jej motívy. Keď je sociálna osobnosť úspešná, je často terčom antisociálnej osobnosti a môže v dôsledku toho zlyhať. Ale do svojho úspechu mala v úmysle zahrnúť aj druhých, zatiaľ čo antisociálna osobnosť nachádza potešenie len v skaze druhých.

Kým nebudeme schopní odhaliť sociálnu osobnosť a chrániť ju pred nespravodlivým tlakom a kým nebudeme schopní odhaliť antisociálnu osobu a nebudeme ju držať na uzde, naša spoločnosť bude trpieť duševnými poruchami, kriminalitou a vojnami a človek ani civilizácia neprežije.

Zo všetkých technických zručností je toto rozlíšenie tou najdôležitejšou. Bez nej by nemohla existovať žiadna iná zručnosť, pretože základňa, na ktorej to všetko funguje – civilizácia – už nebude existovať.

Neničte sociálnu osobnosť a neváhajte znížiť moc antisociálnej osobnosti ubližovať nám ostatným.

To, že sa človek dostane nad ostatných alebo to, že zaujme dôležitú pozíciu, z neho ešte nerobí antisociálnu osobnosť. Ani to, že môže riadiť, alebo zvládať druhých z neho ešte nerobí antisociálnu osobnosť.

Antisociálneho človeka odlišujú od sociálneho motívy jeho konania a dôsledky jeho činov.

Kým si neuvedomíme skutočné charakteristické vlastnosti týchto dvoch typov osobností a nebudeme ich používať, budeme žiť v dileme, kto sú naši nepriatelia, a neprávom tak škodiť našim priateľom.

Každý človek sa niekdey dopustil nejakého násilia alebo opomenutia, za ktoré by mohol byť odsudzovaný. V celom ľudstve neexistuje žiadna dokonalá ľudská bytosť.

Ale existujú takí, ktorí sa snažia konať správne, a takí, ktorí sa špecializujú na zlo, a podľa týchto skutočností a vlastností ich môžeme rozpoznať.