JE MOŽNÉ BYŤ ŠŤASTNÝ?

JE MOŽNÉ byť šťastný?

Ohromné množstvo ľudí uvažuje nad tým, či v tomto modernom, uponáhľanom svete vôbec existuje šťastie. Veľmi často je to tak, že človek môže mať milión dolárov a všetko, po čom mu srdce zjavne túži, a pritom byť stále nešťastný. Vezmime si prípad niekoho, kto po celý svoj život pracoval. Pracoval tvrdo. Založil veľkú rodinu. Tešil sa na to obdobie svojho života, keď bude môcť konečne ísť do dôchodku a bude šťastný a veselý a bude mať kopec času na to, aby mohol robiť všetky tie veci, ktoré chcel robiť. A potom ho vidíme na dôchodku, a je šťastný? Nie. Sedí a hĺba nad starými dobrými časmi, keď tvrdo pracoval.

Šťastie je našim hlavným problémom v živote.

Dnešný svet možno je a možno nie je navrhnutý tak, aby to bol šťastný svet. Vy v ňom môžete a nemusíte byť šťastný. A predsa – cieľom takmer každého z nás je byť v živote šťastný a mať z neho radosť.

A potom sa rozhliadneme a pozrieme sa na svet, ktorý nás obklopuje, a povieme si: „Neviem, kto by tu mohol byť šťastný.“ Pozrieme sa na špinavé riady v dreze, na auto, ktoré potrebuje prestriekať, na to, že potrebujeme nové plynové kúrenie, že potrebujeme nový kabát, že potrebujeme nové topánky alebo že by sme si nové topánky len radi dopriali, a povieme si: „Ako by mohol byť niekto vôbec šťastný, keď si v skutočnosti nemôže dovoliť všetko, čo by chcel? Nemôžeme robiť všetky tie veci, ktoré by sme chceli, a preto nám toto prostredie vlastne nedovoľuje byť takí šťastní, ako by sme mohli byť.“

Poviem vám jednu zaujímavú vec. Veľa filozofov to povedalo veľa, veľakrát. V skutočnosti, všetko šťastie, ktoré kedy nájdete, sa skrýva vo vás.

Pamätáte sa na to, keď ste mali asi tak päť rokov a vyšli ste ráno von, rozhliadli ste sa okolo seba a bol prekrásny deň? Pozreli ste sa na kvety a tie kvety boli veľmi krásne. O dvadsaťpäť rokov neskôr sa ráno prebudíte, pozriete sa na kvety – a sú zvädnuté. Tento deň nie je šťastný. Ale čo sa zmenilo? Kvety sú rovnaké, je to ten istý svet. Ale niečo sa muselo zmeniť. Nuž, zrejme ste sa zmenili vy.

Malé dieťa v skutočnosti čerpá všetko svoje potešenie v živote z krásy, ktorú doň vkladá. Mávne čarovnou paličkou a vytvorí si v spoločnosti tie najrôznejšie veci. Kde ich vytvára? Ide von a vidí policajta – tohto tvrdého chlapíka – ako sa preháňa hore-dolu na svojom železnom tátošovi. A už aj by chcelo byť policajtom. Áno pane, ja by som naozaj chcel byť policajtom! O dvadsaťpäť rokov sa díva na toho istého policajta, ako sa premáva hore-dolu, pozrie sa na svoj tachometer a povie: „Poondiati policajti!“

Čo sa tu stalo? Zmenil sa ten policajt? Nie. Jediné, čo sa zmenilo, je jeho postoj voči nemu. Postoj človeka voči životu je presne to, čo rozhoduje o tom, aký jeho život bude. Netreba naštudovať tisíce starovekých kníh, aby ste na to prišli. Ale občas je dobré znova si pripomenúť, že život sa nemení až tak veľmi, ako sa meníte vy.

Kedysi ste možno premýšľali o tom, že si niekoho vezmete, že budete mať pekný dom a skvelú rodinu a že všetko bude jednoducho tak ako to má byť. Predstavovali ste si to tak, že manžel príde domov, vy pripravíte jedlo na stôl a všetci budú mať z toho radosť. A potom ste sa vydali a možno to nedopadlo celkom takto. Manžel sa nejako oneskoril, pohádal sa so šéfom a necíti sa dobre. Nechce s vami zájsť do kina a nevidí, ako by ste vy mohli mať veľa práce – je presvedčený, že koniec koncov vy predsa len sedíte celý deň doma a nič nerobíte. A vy ste presvedčená, že ani on nič nerobí. Vyparí sa z domu, nejakú dobu je preč a vráti sa neskôr večer a ani nič neurobil. Môže sa okolo toho spustiť poriadna hádka, a pritom ste obaja v skutočnosti tvrdo pracovali.

Čo sa dá v takejto situácii robiť? Dovolíme, aby sa toto manželstvo jednoducho rozpadlo? Alebo vezmeme zápalky a podpálime celý dom? Alebo hodíme deti do koša a pôjdeme k mamičke? Alebo čo spravíme?
Nuž, existuje veľa, veľa vecí, ktoré by sme mohli urobiť, a tou najmenšou z nich je poobzerať sa okolo seba. Jednoducho sa len rozhliadnite okolo seba a spýtajte sa sami seba: „Kde to som? Čo tu robím?“ A potom, keď zistíte kde ste, snažte sa preboha zistiť, ako by ste toto miesto mohli urobiť trochu lepšie obývateľným.

V deň, keď prestanete tvoriť svoje prostredie, keď si prestanete tvoriť svoje vlastné okolie, keď prestanete mávať čarovnou paličkou a skrášľovať všetko okolo seba čarom a leskom, veci prestanú byť čarovné, veci prestanú byť krásne.

Nuž, možno ste niekedy v posledných pár rokoch len zabudli mávať čarovnou paličkou.

Ľudia hľadajú šťastie rôznymi spôsobmi. Hľadajú ho hekticky. Akoby to bol nejaký existujúci mechanizmus. Niečo zostrojené. Možno je to nejaký malý stroj, možno je to niečo, čo je uložené v nejakej skrini a možno je šťastie niekde za najbližším rohom. A možno je niekde inde. Hľadajú niečo. No zaujímavé na tom je, že jediný krát, keď niečo nájdu, bude vtedy, keď to tam najskôr dajú. Neznie to síce veľmi dôveryhodne, no je to veľmi pravdivé.

Ľudia, ktorí začali byť zo života nešťastní, sú z neho nešťastní len a len preto, že prestali život vytvárať. A to je jediný rozdiel medzi ľudskými bytosťami. Máme tu ľudskú bytosť, ktorá je nešťastná, utrápená a nezvláda život, je chorá a nevidí žiadne čaro života. Život ju riadi, vedie ju, mení a vytvára. A potom tu máme niekoho, kto je šťastný a veselý, kto je silný a kto zistil, že v živote sú veci, ktoré stoja za to. Čo o takom človeku zistíme? Zistíme, že si život vytvára. V skutočnosti je jediný rozdiel v tomto: Vytvárate si život alebo vytvára život vás?

A keď sa do toho ponoríme trochu hlbšie, zistíme, že človek si prestal život vytvárať preto, lebo sa rozhodol, že život sa vytvárať nedá. Tento postoj spustil nejaký neúspech, nejaký malý neúspech – možno nezmaturoval so svojou triedou, možno sa mu nepodarilo vziať si prvého partnera, ktorého stretol a ktorý sa zdal byť ten pravý, a možno prišiel o auto alebo to bola skrátka nejaká iná maličkosť, ktorá sa mu v živote prihodila. A jedného dňa sa rozhliadol okolo seba a povedal si: „Hm, tak túto partiu som prehral.“ A odvtedy život vytvára jeho a nie on život.

Toto by bola naozaj zlá situácia, keby sa s tým nedalo nič urobiť. No v skutočnosti, zo všetkých problémov, ktorým človek čelí, je tento asi ten najjednoduchší: zmeniť samého seba a zmeniť postoje ostatných okolo seba. Zmeniť postoj niekoho druhého je veľmi, veľmi jednoduché. A napriek tomu ste na postoji iných ľudí úplne závislí. Niečí postoj voči vám môže váš život robiť neznesiteľným alebo žiarivým. Už vám niekedy napadlo, že váš domov drží pokope pravdepodobne vďaka postoju, ktorý má niekto voči vám? Máme tu teda dva problémy. Musíte zmeniť dva postoje: po prvé, váš postoj voči druhým, a po druhé, ich postoj voči vám.

A existujú spôsoby, ako to urobiť? Áno, našťastie existujú.

Po mnohé a mnohé stáročia túžil človek vedieť, ako by mohol zmeniť myseľ a stav seba samého aj svojich druhov. A skutočnosť je taká, že až donedávna nemal zhromaždených dostatok informácií nato, aby to mohol urobiť. Ale žijeme vo veľmi rýchlom svete. Žijeme vo svete, v ktorom sa môže kedykoľvek stať zázrak, a aj sa stal.

Vo svete, v ktorom človek žije, teraz rozumie mnohým veciam. Sú to veci, ktorým nikdy predtým nerozumel. A medzi tie, ktorým dnes rozumie, patrí aj ľudská myseľ. Ľudská myseľ už nie je nevyriešený problém. Psychológia devätnásteho storočia tento problém nevyriešila. To ale neznamená, že nebol vyriešený.

V dnešnej modernej dobe sa po celej tejto krajine a po všetkých kontinentoch sveta dejú tie najzaujímavejšie zázraky. A čo sú to za zázraky? Uzdravení ľudia. Nešťastní ľudia, ktorí sú opäť šťastní. Skoncovanie s nebezpečenstvom, ktoré sa skrýva v mnohých chorobách a stavoch človeka. A predsa, toto riešenie bolo človeku po celý čas na dosah ruky. Človek bol v podstate schopný načiahnuť sa a nájsť ho, no možno sa musel najprv sám zmeniť. Možno sa musel dožiť až súčasnej modernej doby, aby zistil, že fyzikálny vesmír nepozostáva z démonov a duchov, aby prežil svoje zakorenené povery a nevedomosť svojich predkov. Azda musel urobiť všetko možné, ešte aj vynájsť atómovú bombu, než mohol konečne nájsť sám seba.

Dá sa povedať, že človek má dnes fyzikálny vesmír veľmi dobre pod svojou kontrolou. Fyzikálny vesmír sa pre neho stal figúrkou – môže s ním robiť rôzne veci. A keď ho už dobyl, môže teraz dobyť sám seba. Skutočnosť je však taká, že on sám seba už dobyl.

Scientológia sa zrodila vďaka lepším znalostiam o energii. Ľudstvo dnes oplýva informáciami o energii, ktoré nikdy vo svojej histórii nemalo. A spolu s nimi sa mu do rúk dostali aj informácie o energii, ktorou je jeho vlastná myseľ.

Telo je mechanizmus, ktorý je samá energia. Prirodzene, že človek, ktorý nedokáže zvládať energiu, by nebol schopný zvládať ani telo. Bol by unavený, rozrušený a nešťastný. Pretože nech sa pozrie kamkoľvek, nevidí nič iné než energiu.

Keby toho človek vedel veľa o energii – a hlavne o svojej vlastnej energii, o energii, ktorá mu umožnila rozmýšľať, o energii, ktorou je on sám – a o priestore, ktorý ho obklopuje, je jasné, že by spoznal sám seba. A to bolo v konečnom dôsledku jeho cieľom už tisíce rokov: poznať sám seba.

So Scientológiou je to teraz možné.