POCTIVÍ ĽUDIA MAJÚ TIEŽ PRÁVA

Osobné práva neboli vytvorené na ochranu zločincov, ale na to, aby priniesli slobodu poctivým ľuďom. Do tejto oblasti ochrany však prenikli tí, čo potrebovali „voľnosť“ a „osobnú slobodu“, aby zakryli svoje vlastné pochybné aktivity.

Sloboda je pre poctivých ľudí. Žiadny človek, ktorý sám nie je poctivý, nemôže byť slobodný – je pascou sám pre seba. Pokiaľ jeho vlastné činy nesmú byť odhalené, je väzňom. Musí sa odťahovať od ostatných ľudí a je otrokom svojho vlastného svedomia.

Slobodu si človek musí zaslúžiť skôr, než môže akúkoľvek slobodu mať.

Chrániť nepoctivých ľudí znamená odsúdiť ich na väzenie v ich vlastnom pekle. Keď z „osobných práv“ urobíme synonymum pre „ochranu zločincov“, napomôžeme vzniku otroctva pre všetkých, pretože so zneužívaním „osobnej slobody“ postupne narastá netrpezlivosť, ktorá nás nakoniec všetkých vyhladí. Terčom všetkých disciplinárnych zákonov je pár ľudí, ktorí robia chyby. Bohužiaľ však tieto zákony poškodzujú a obmedzujú aj tých, ktorí chyby nerobia. Keby sme boli všetci poctiví, neexistovali by žiadne disciplinárne hrozby.

Pre nepoctivého človeka existuje iba jediná cesta von – čeliť svojej vlastnej zodpovednosti v spoločnosti a obnoviť komunikáciu so svojimi blízkymi, rodinou a so svetom ako takým. A práve do takej miery, do akej sa dožaduje svojich „osobných práv“, aby sa chránil pred preskúmaním svojich činov, zmenšuje budúcnosť osobnej slobody – pretože on sám nie je slobodný. A ostatných, ktorí sú poctiví, infikuje touto myšlienkou, pretože používa ich právo na slobodu na to, aby chránil samého seba.

Neľahko sa líha s hlavou, ktorá je zaťažená pocitom viny. A nebude sa jej ležať ľahšie, keď sa bude snažiť chrániť svoje previnenia výhovorkou, že „sloboda znamená, že sa na mňa nikdy nesmiete pozrieť“. Právo človeka na prežitie je priamo úmerné jeho poctivosti.

Sloboda človeka neznamená slobodu niekomu ubližovať. Sloboda prejavu neznamená slobodu ubližovať prostredníctvom klamstiev.

Človek nemôže byť slobodný, keď tí, s ktorými žije, sú otrokmi svojich vlastných strachov z vecí, ktoré urobili druhým.

Poslaním techno-kozmickej spoločnosti je podriadiť si jednotlivca a ovládať ho prostredníctvom ekonomického a politického nátlaku. Jedinou obeťou éry strojov je jednotlivec a jeho sloboda.

Aby bola táto sloboda zachovaná, nesmie byť ľuďom dovolené, aby pod jej ochranou skrývali zlé úmysly. Aby bol človek slobodný, musí byť poctivý sám voči sebe i voči druhým. Ak používa vlastnú poctivosť, aby protestoval proti odhaleniu nepoctivosti, je nepriateľom svojej vlastnej slobody.

Na slnku môžeme zostať len tak dlho, kým nedovolíme, aby činy ostatných priniesli temnotu.

Voľnosť je pre poctivých ľudí. Osobná sloboda je len pre tých, ktorí dokážu byť slobodní.

Vďaka Scientológii dnes poznáme žalárnika – človeka samotného. A naše právo zostať na výslní môžeme obnoviť tak, že vyhladíme zlo, ktoré si človek spôsobuje.

Kto by trestal, keď môže zachraňovať? Iba šialenec by zničil vec, ktorú má rád a ktorú by mohol opraviť. A my nie sme šialení.

Práva – nepráva, človek nesmie v tomto veku strojov zaniknúť. Zločinci a šialenci so svojimi novoobjavenými nástrojmi deštrukcie nesmú triumfovať

Najmenej slobodný človek je ten, ktorý nedokáže odhaliť svoje vlastné činy a ktorý protestuje proti odhaleniu nečestných činov ostatných. Na takýchto ľuďoch bude stáť budúce politické otroctvo, a pokiaľ nezakročíme, budeme v ňom mať všetci pridelené čísla – a svoju vinu.

Je fascinujúce, že kľúčovou myšlienkou všetkých nečistých machinácií je vydieranie a trestanie. Čo by sa stalo, keby tieto dve veci viac neexistovali? Čo by sa stalo, keby všetci ľudia boli dostatočne slobodní, aby mohli hovoriť? Vtedy a len vtedy by sme mali slobodu.

V deň, keď budeme môcť jeden druhému plne dôverovať, nastane na Zemi mier.